ZAMYSLENIE AJ PRE NÁS V SAN

                                              

Tie predlhé maratóny mudrovania politikov v exponovanom nedeľnom čase, keď od deviatej rána do druhej popoludní a potom ešte večer pri repríze to mnohým nedá a sledujú to, aj keď  niekedy so sebazaprením a v napätej atmosfére  vďaka manželkám, že sviatočný obed je na vedľajšej koľaji,  stále nenecháva v pokoji ani premiéra Roberta Fica. Opäť sa vrátil k tomu, že politické strany a médiá by mali súhlasiť s návrhom, aby sa nedeliam dal pokoj. Pravda, aj o sám určite vie, že to by bola len vonkajšia zmena, či by to ovplyvnilo obsah a celkovú  úroveň, ak by sa našiel iný deň, vôbec nie je isté. Ukazuje sa, že ak si odmyslíme súkromné televízie, ktoré si pôjde po svojom, je  tu verejnoprávna inštitúcia a už aj vrabce sa streche čvirikajú, že to O 5 12 sa už prežilo, že by to potrebovalo nový šat a formát. A o tom by sme sa mali zamyslieť aj my členovia Slovenskej asociácie novinárov /SAN/. Určite sa nájde čas a priestor.

Ako som sa presvedčil zopár telefonátmi, nie som sám, kto so znechutením vypol televízor počas dnešnej nedele, aj keď viacerí diskutujúci nezabudli zaželať všetko najlepšie deťom v rámci ich medzinárodného dňa. O túto pozornosť dietkam by ani tak nešlo, bolo to milé, keby to bolo úprimné. Spomenul niekto aj tisícky zabíjaných detí v pásme Gazy ? Áno, aj na Ukrajine, kde predvčerom zahynulo osemročné dievčatko.

Verejnoprávna televízna jednotka stále prekvapuje. Nová riaditeľka by už mala „makať“, ale akosi to nebadať. Asi ešte nepretieklo veľa vody Dunajom. Nejde o to, že teraz kde-kto očakáva, že zaútočím na moderátora relácie O 5 12. Aj on sám po dnešnom výkone asi cíti, že lepšie mu bolo v Markíze a že to už dávnejšie nie je ono. Jednoducho, ten formát je už naozaj prekonaný a bolo by treba vymyslieť niečo iné, modernejšie. Nechce sa mi loviť v pamäti, kedy sa to začalo, ale vtedy sme všetci boli iní, bolo to nové. Veľkou konkurenciou sú sociálne siete, ale možno aj umelá inteligencia. Čo tak dať zadanie tomuto zázraku, nastoliť zopár tém a to by sme „čumeli“. Bolo by to oveľa lacnejšie a objektívnejšie. Asi hej.

Stále však máme 0 5 12. Čo prekážalo na dnešnom dueli Šimečka a Gašpar ? To je jedno, kto komu nadŕža alebo s ktorou stranou sympatizuje, či s koalíciou alebo opozíciou. Jedno si treba všimnúť. Ak moderátor zjavne nahráva jednej strane, laik si to možno nevšimne. Alebo si to všimne a potom odchádza od obrazovky s názorom, že tá jedna strana /doplňte si ako chcete/, je buď hlúpejšia a druhá šikovnejšia. Ukazuje sa, že platí známe pravidlo držania za nos. To vtedy, keď vás niekto chytí pod krk, držte ho za nos. Určite prestane. V televíznej relácii je to trochu inak. Slušnejší takmer vždy  prehráva. Platí to aj v živote, ak ste objektom podpásových úderov a vy sa iba modlíte, prinajmenšom skončíte ako idiot. Teraz nemám na mysli to, že kto do teba kameňom…

V tej alebo onej televízii sa uplatňuje aj hra na Spejbla a Hurvínka. Keď ten jeden rozpráva, treba sa škeriť, potriasať hlavou z boka na bok, akože sa čudujem, ako je ten druhý nemúdry. Reč tela je významným prvkom, čo tam po obsahu. Tomu nie každý rozumie, ale výsmešným grimasám áno.

Väčšina z nás, čo sme absolvovali vojenčinu, prišla do styku so slobodníkmi, maximálne tak poručíkmi, ale to bola vojna – a generál Gašpar ? Silný v argumentoch, ale mierny ako ovečka. Asi preto, že je vo výslužbe. Reagoval vôbec na to, že podľa Šimečku je Fico niečo ako politik vojny ? Možno len nebol čas, lebo moderátor to musel rýchlo ukončiť…

Milan Španír, publicista