Položme si ruku na srdce. Nie je už priveľa tej politiky a niekedy až krvilačných hádok, často o ničom ? Keď divák pri sledovaní diskusných relácií v televíziách sa cíti ako v divadle, kde na javisku sa herci usilovne viac alebo menej úspešne do niečoho štylizujú, hoci každý vie, že to naozaj je len divadielko, aj keď aj túto sféru umenia nám treba.

Možno by bolo užitočné viac pozornosti venovať praktickým veciam ako len sledovaniu mudrovania, čo aj tak neovplyvníme maximálne iba raz za štyri roky pri voľbách.  Nebolo by vhodnejšie sa presunúť  k témam,  ktoré sa nám núkajú a neobídu nás. Mám na mysli aj nás novinárov. Prichádzajú nové výzvy. Starší človek je oveľa náchylnejší ku konzervatívnemu prístupu ku všetkému novému ako mladšia generácia. Nechcem sa teraz venovať propagande a agitácii, ako sa tomu kedysi výstižne hovorilo. Trochu zabŕdnem do témy spravodlivosť, hoci všetko so všetkým súvisí.  Ak sa človek  napr. stretne s umelou inteligenciou a jej praktickým využitím, napr. v oblasti justície, kde sa čaká na spravodlivosť neraz aj desať rokov, ba dokonca v extrémnych prípadoch aj štvrťstoročie, ako v konkrétnom prípade na levickom okresnom súde, žasne a začne uvažovať. Podarená podnikateľská dvojica otca so synom naozaj už 25 rokov sužuje vydavateľstvo novín a dvoch už dávno vyslúžilých novinárov, vraj za ohováranie. Zákonná sudkyňa v týchto dňoch odchádza na zaslúžený odpočinok a jej nástupca alebo nástupkyňa bude musieť najprv naštudovať obsiahly spis, ktorý vozia na menšom nákladnom aute… Takže, ďalšie rôčky. S odvolaním ešte viac, ako si niekto myslí. Žeby právoplatný rozsudok „vypukol“ približne v roku 2050 ? Kto sa toho dožije ? Tak čo s tým, lebo koľko ľudí na Slovensku má podobné a naozaj veľmi neblahé skúsenosti ? Na ilustráciu a s poukazom na možné východisko v kontexte s umelou inteligenciou sa presuňme na susedný novozámocký okres. Ešte v roku 2015 vtedy 87-ročná obyvateľka predala svoj dom so záhradou ovdovelej dcére, aby spolu bývali a opatrovali sa. Nehnuteľnosť v hodnote 150 tisíc eur za bisťubohu 1100.- eur ! Najprv sa to odohrávalo na súde v Nitre, lebo išlo o predpojatosť. Do veci je majetkovo zainteresovaná aj sudkyňa s manželom sudcom a tak z Nových Zámkov sa muselo chodiť do krajského mesta. Napokon sa to predsa v obnovenom konaní vrátilo na pôvodný súd a posledné pojednávanie malo byť 16. januára 2025. Lenže, už 96 ročná „opatrovaná“ matka, ktorá jednu dcéru zblízka nevidela 10 rokov a druhú, tú „opatrovateľku“, sedem rokov, dodýchala 2. novembra 2024.

A teraz k veci v kontexte s tou umelou inteligenciou. Právoplatným právnym nástupcom sa stal jediný dedič, a to syn. Zdedil až 130.- eur. Na viac sa nezmohol , lebo od smrti matky je všetko zareťazované a zámky vymenené. Obe dcéry nehnuteľnosť veselo užívajú, ale ani na um im neprišlo, aby matke prišli na pohreb a uhradili nemalé pohrebné náklady. Ten syn má hrôzu z toho, že tiež musí naštudovať obsiahly spis. Pojednávať sa bude o určení vlastníctva a neplatnosť kúpnej zmluvy. Tak znela matkina žaloba. A teraz ten zázrak zázrakov. Obrátil sa na umelú inteligenciu. Na niekoľkých riadkoch objasnil podstatu prípadu. Netrvalo ani minútu /!/ a vrátil sa mu nielen podrobný návod na ďalší postup, ale aj ponuka na vypracovanie doplneného žalobného návrhu a najmä odporúčanie na zmenu petitu. Stalo sa. Prečítal si to kamarát, inak dlhoročný advokát. Vraj, čo treba váhať, je to stopercentné. Uvidí sa. Lenže, potom stojí otázka, a nielen jedna. Koľkože nás stojí súdnictvo ? Aká suma z rozpočtu, na ktorý sa skladáme všetci ? Aké platy majú sudcovia ? Určite to je nemenej ako trojnásobok bežného príjmu občana. A stručne popísaná kauza matky a dcér /a minimálne zjavný rozpor s dobrými mravmi,/ je naozaj taká zložitá, že na to treba desať rokov a ešte dlho sa to neskončí ? A inokedy aj štvrťstoročie ?

Nik nie je naivný, aby navrhoval zrušiť súdny stav a myslieť si, že ľudia v talároch by sa mali triasť, že ich už nebude treba. To nie, ale výdatná pomoc by sa im zišla. Aby dostali kvalitné žaloby a vďaka umelej inteligencii by sa im ľahšie rozhodovalo. Aby sa ľudia dožívali spravodlivosti. Teraz sa sudcovia možno nahnevajú a zakontrujú, tak treba nám novinárov ? Nebráňme sa tomu. Ak niečo sa ukáže ako užitočné, naučme sa s tým žiť. Ani o internete ešte pred niekoľkými desiatkami rokov nik netušil, ako sa zmení svet. Ale to už by sme filozofovali. Aj to treba.

Milan Španír, publicista