Mnohí sa vyjadrujú a ešte budú vyjadrovať k práve skončenému aljašskému stretnutiu dvoch najvýznamnejších svetových lídrov. Potvrdilo sa, že tí, ktorí vidia riešenie v pokračovaní a hromadení miliárd na zbrane pre Ukrajinu, síce zároveň spozorovali aj vážne trhliny vo svojej nebezpečnej politike, lebo ani ruský a ani americký prezident im neulahodili. Okrem iného aj vo veci prímeria alebo mieru. A napriek tomu badáme udupávanie racionality až pod čiernu zem. Napríklad aj v otázke, či Aljaška priniesla „len“ svetielko nádeje alebo svetlo na koncu tunela. Asi to nebude jednoduché, keď nejaký čas mlčí Macron, či von Leyenová. Naše múdre a demokratické figúry naopak, však pán Naď alebo už povestný rýchlolopalný glosátor poslanec Valášek ?
Ak treba spomenúť v tejto súvislosti rozhlas, je mrzuté a smutné, že na verejnojnoprávnej vlne sa šíri čosi pochybné. Až tak, že je namieste otázka, dokedy sa v Sobotných dialógoch bude vyskytovať redaktor, ktorý dokonca na margo vcelku pozitívnej udalosti, ktorá poskytuje svetu a ľudstvu nádej, lebo oveľa viac sa nedalo očakávať, vysloví až do neba volajúcu hlúposť v uvedenom kontexte, že Slovensko je outsider ? Manipulátor za mikrofónom akosi nechcel počuť repliku prítomného ministra zahraničných vecí Juraja Blanára, keď vyzdvihol, napr. ako pozitívne hodnotil Slovensko ako spoľahlivého partnera NATO jeho šéf Rutte počas svojej návštevy u nás. Možno na najbližšej schôdzi Slovenskej asociácie novinárov /SAN/ by sa mohla otvoriť téma, kde sa nachádza a kam smeruje verejnoprávnosť elektronických médií. Ak niekto očakával, že tí, ktorí by bojovali naozaj až do posledného Ukrajinca /a veru, nie je ich v našej politike málo/, sa trhajú za samopalmi, aby išli ukázať príklad osobného hrdinstva do prvej línie na Ukrajine, máš ho vidieť. Spamätajú sa ? Oponent ministra Juraja Blanára s tradičnou kadenciou slov s prázdnym obsahom, vyzdvihol napr. údajný zámer Ruska obsadiť či zlikvidovať Slovensko… Totiž spomínaný poslanec Valášek, ktorý kandidoval Za ľudí a dnes je inde, šokoval, že v samite na Aljaške nenašiel žiaden prínos. A čo by chcel ? Keď to pochopil aj americký prezident a okázalým akceptovaním vodcu jadrovej veľmoci uznal jej patričné miesto v globálnej politike, kam nás chcú zatiahnuť pochybní spochybňovači ? Koho chcú presvedčiť ?
Aljaška je síce pekne ďaleko, ale po schôdzke Putin – Trump /to poradie mien vychádza z abecedy/ je nám myšlienkovo s odkazom svetu o čosi bližšia. Ak prezident Trump v tejto časti planéty /Ameriky/, uprednostnil mier pred prímerím, uvídíme, ako toto bude rešpektovať nabok odsunutá Európska únia a ešte stále prezident Ukrajiny Volodymyr ? Ak sa, obrazne povedané, opäť „nepobije“ v Bielom dome s Donaldom. A ak americký prezident naozaj pôjde do Moskvy, čím si o. i. možno poistí získanie Nobelovej ceny, až to bude tá najstudenšia sprcha pre neprajníkov odvrátenia globálnej svetovej katastrofy.
Prezident USA do Moskvy… Nebude prvý, ale predbehol ho slovenský premiér Robert Fico. Keď sa tam svojho chystal prezident a bývalý herec Ronald Reagan, viackrát si pozrel film Moskva slzám neverí. Čo si pozrie alebo s čím sa lepšie oboznámi predovšetkým biznismen Donald Trump ? A čo si o tom myslí Ruská federácia ? V encyklopédii som našiel ruské slovné spojenie, ktoré netreba prekladať – poživjom, uvidim. Veru tak…
Milan Španír, publicista