Na istú skupinu novinárov sa valí kritika. Najviac po nedeliach, ktoré sú stále prešpikované sériou politických debát. Nejde ani tak o printové médiá, ich čítavosť klesá už dlhodobo, odkedy nastúpili sociálne siete. Ak ich ľudia sledujú, väčšinou asi tí, ktorí sú takí, akí sú a iní nebudú. Bez podceňovania – sú mnohí, ktorých názory vlastne už nič neovplyvní.
Televízie sú však stále v centre pozornosti. A keďže viac je tých súkromných a len jedna verejnoprávna, adresnosť nespokojnosti je jasná. Aj keď ani tá verejnoprávnosť nie je pravdepodobne taká, aká by mala byť. Najviac sa v poslednom čase hovorí o údajne najvplyvnejšej televízii, ktorú v nedeľu reprezentuje moderátorka, ktorá usilovne skáče do reči a možno si myslí, že robí dobre. V prospech niekoho ? Treba pripomenúť základné postuláty. Mali by byť jasné najmä príslušníkom žurnalistickej profesie, aj keď nie je známe, či všetci študovali alebo len zistili, že vedia písať, čítať a hovoriť, podaktorým stačí dobrý vzhľad. Ak som nedávno v jednom príspevku upozornil, že absentujú poznatky o kladných ľudských vlastnostiach tých, ktorým pustia pred kamery a dajú do rúk mikrofóny a perá, rád to zopakujem. Žičlivosť, úcta k názorom druhých, dobromyseľnosť, slušnosť, a pod. Toto však nie je merateľné. A rovnako ťažko zistiť, či spomínaní „profesionáli“ vedia všetko podstatné o nezávislosti novinára, potrebe starostlivého overovania faktov, vyváženosti a pluralite názorov, etike a zodpovednosti, odbornosti a kontexte, službe verejnosti. Ono by si to zaslúžilo osobitný seminár, tu na to nie je priestor. Ďalšia horúca téma pre Slovenskú asociáciu novinárov /SAN/. Aspoň teda zmienka o prvej a poslednej spomenutej zásade nevyhnutnej pre normálne fungovanie, od čoho sme na Slovensku ďaleko. Novinár pri dodržaní nezávislosti by mal byť schopný prinášať fakty bez ohľadu na tlak politiky, biznisu či vlastnej redakcie. Púšťať sa tu do hĺbky rozboru ? Nemá zmysel, lebo toto pre mnohých je akoby španielska dedina. A služba verejnosti ? Cieľom by malo byť informovať občanov tak, aby vedeli prijímať rozhodnutia, nie slúžiť mocným, aby rešpektovali výsledky volieb, aby sa volieb zúčastňovali. A aby vždy používali zdravý rozum.
Ponechajme bokom súkromné médiá a sústreďme sa na verejnoprávnosť. Nielen na Slovensku, ale aj v iných štátoch býva kľúčovou otázka, či dokážu ostať nezávislé od vlády. Financovanie a kontrola cez politické nominácie ich môže spájať s vládnou mocou. Sú krajiny a ani nie tak ďaleko od nás, ktoré hneď po voľbách sa nerozpakovali poslať do televízie kukláčov a tí to tam vyhádzali. U nás o niečom takom ani nepomyslieť a ani by to nebolo dobré. Ak je však prílišná zhovievavosť, vypomstí sa to, lebo siedma veľmoc je naozaj veľmocou a ak sa vyformuje a tvrdohlavo žije istá politická štruktúra napojená na opozíciu, potom sa nemožno čudovať prieskumom verejnej mienky. A to ešte stále hovoríme o verejnoprávnych médiách, ktorým sekundujú /alebo naopak/ médiá súkromné. A tiež je chybou, ak takmer stále sa pred kamerami pohybujú tí istí jasne vycvičení PR politici, moderátori preberajú od nich „hotové“ témy a ak im chýba schopnosť hĺbkovej investigatívy, hotová pohroma. Alebo aj tu to platí opačne ?
Keď svojho času pri opise príhody z denníka Pravda sa dalo uvažovať, že to je už obdobie prvotnopospolného žurnalizmu, hoci sa to stalo „len“ v čase hlbokého socializmu, keď mladý a zanietený redaktor, ktorý zdravil kolegov aj na toalete pozdravom Česť práci, uverejnil stĺpček s titulkom Kam kráčaš Británia. Znepokojovalo ho, ako tí chudáci tam dokážu vôbec žiť. Starší a skúsenejší kolegovia, ktorí už stihli na Západ vycestovať, sa len zhovievavo usmievali. Aby bodrého ašpiranta na dobrého novinára povzbudili, na hodnotiacej porade jeho titulok navrhli za najlepší v novinách. A dostal za to dvadsať korún. Smiešne, tupé, ale nie je dosť analógie aj v dnešku A nemal trochu pravdu ? Absurdné, pravdaže. Lenže, v tej istej Británii a vo Francúzsku a nielen tam sú v uliciach státisíce a pomaly aj milióny zúrivých ľudí. Dosť to tam horí, hoci naše médiá majú iné priority. Ale kam kráčaš, Slovensko ? Je aj u nás ozajstný dôvod na znepokojenie ? Nuž, zamyslime sa. Kto má pravdu ? Väčšinu v spoločnosti, resp. v parlamente, na základe výsledkov nespochybniteľných a demokratických volieb, má premiér. Tak dobre, kontrolná otázka, ako by to formuloval zabávač Donutil – progresívci spolu so súputníkmi – demokratmi, sulíkovcami, matovičovcami, Nagyom, tápajúcimi kádehákmi, s voličmi ich razenia, povalia v predstihu Ficovu vládu. Veď o to im ide, nevedia sa dočkať. Podľa poslanca Šipoša zo Starej Ľubovne ide o „vládu organizovaného zločinu…“ A čo potom ? Mladý Šimečka na spôsob vyštafírovanej redaktorky Markízy, ktorá prekričí každého a išla by aj vlastný telom brániť svoju televíziu, ako sa to už stalo v podaní jej staršej kolegyne, prevezme moc. Sú veru iné hodnoty, ktoré všetci musíme brániť. Len aby naozaj nedošlo až k tomuto spôsobu obrany. A čo bude s tými ostatnými, ktorí nevolili tých, ktorí sa okato trasú o moc ? Je ich dosť. Napokon viac ako tých druhých, ktorí si aj v tej chvíli spomenú, čo bude, ak si Šimečka začne presadzovať 77 pohlaví a všetko to podobné, čo zatiaľ akosi strčil pod koberec ?
A tak výzva na spamätanie sa, kým nie je neskoro, je viac ako namieste.
Milan Španír, publicista