Na úvod použijem myšlienku istého politológa, ktorý sa inšpiroval scénou z jedného filmu, kde akváriové rybičky vypustili do mora. A čo ďalej, rybičky ?
Nikomu netreba napovedať, výsledok je jasný. Dá sa to aplikovať aj na našu rozbúrenú politickú scénu ? Kde jedna strana barikády vládne, druhá kritizuje hlava–nehlava a hľadá chyby, ba posiela svojich oponentov do horúceho pekla ? A nie priateľskými gestami, ale ako to dnes v utorok 28. 10. 2025 odznelo v parlamente, aj s označením, že banda smerácka, lenivá… Nuž dobre, prípadne odídu tí, na ktorých neostáva ani nitka suchá. A majú tie “rybičky“ jasno v tom, čo bude ďalej ? Keď prídu voľby, ľudia si budú musieť klásť aj túto kardinálnu otázku týkajúcu sa miliónov občanov.
Banda lenivá… Do parlamentných volieb máme ešte dva roky a teda je dosť času, aby aj my, novinári, sme vecne hľadali a nachádzali odpovede, či napr. to vypovedané, s jedovatou slinou, dokonca verejne a na pôde parlamentu, zodpovedá obsahu. Poďme na to. Slovo banda sa dá nájsť v slovníkoch a pejoratívne ho možno zameniť aj za slovenskejšie znejúce výrazy ledač, všivač, holota, luza, chrapač, čeliadka. Že by toto mal na mysli nemenovaný „demokratický a slovenský“ opozičný poslanec ? Možno alebo nemožno spomínané označenie vyhlásiť za dôvod na použitie skutkovej podstaty trestného činu ohovárania, lebo kto o inom rozširuje nepravdivé údaje…Ale to sme iba pri prvom slove. To „smerácka“ dajme bokom a pristavme sa pri slove lenivosť. Naozaj je tá „banda“ lenivá ? Keby to bola pravda, všetci mohli sedieť doma na zadku a slávnostne neotvárať historicky druhú najväčšiu investíciu na Slovensku v Šuranoch alebo minister práce sa tiež nemusel namáhať, aby ženám, ktoré vychovali viac detí, pridal na dôchodkoch… A vôbec, čo sa namáhali, lenivci jedni, aby schválili rozpočet na budúci rok, mohli odísť zo sály ako všetci opozičníci a mali by sme sa lepšie, aj s povolenkami a ďalšími fajnovosťami.
Poďme k vážnejším témam. Keď malé dieťa vrieska, aby si čosi vydobylo a milujúca matka mu to toleruje, dokonca sa poháda s otcom, ktorý je prísnejší, každý vie, ako to skončí. Nenadŕžam nikomu z politikov. Keby podobnú hlúpu urážku vyslovil aj predstaviteľ vládnej koalície alebo jeden z nich by strkal pred oči ústavných činiteľov mobil a filmoval by s milými osloveniami, že čo ty, debilko, bolo by treba, aj keď je to málo, prinajmenej dvíhať varovný prst. K zlobe a nenávisti prispievajú aj početné televízne debaty, najmä v nedeľu, keď ich je ako maku. Na súkromných vlnách a jednej verejnoprávnej inštitúcii. Nikto nepochybuje o tom, že tie prvé menované sú jasne protivládne /polemizovať sa dá o tom, či aj protinárodné a protislovenské/, verejnoprávna STVR – a to prekvapuje, nemá od toho ďaleko. Bežný divák to možno zreteľne nepostrehne, ale každý novinár vie odhaliť často rafinovanosť a zákernosť moderátorov, aj keď sa tvária ako svätí za dedinou.
Natíska sa poznámka týkajúca sa mládenca z TA3, s priezviskom Král, ktorý sa ešte prednedávnom javil ako svetlo na konci tunela medzi moderátorskou paripou. Mnohých už sklamal a keď bude pokračovať v dlhých premúdrelých úvodníkoch, asi pôjde ešte na nižšiu úroveň. V nedeľu sa priznal, že „na úvod som toho povedal viac ako bolo treba“. Presne tak. A podarilo sa mu niečo, čo zrejme nemal pripravené. Vraj, „táto vláda sa správa tak, ako keby riadila bohatý emirát“. A boha, povedal by občan s bohatou írečitosťou. Že by naozaj ? Nie práve v jednom z tých bohatých emirátov, v dubajskom bare, sa statočne vvpilo všetko až do dna pod taktovou šéfa jednej zo súčasných opozičných strán ?
No nič, aj moderátor má právo na úlet, len aby sa to často neopakovalo. Na záver ešte poznámka k Šuranom a baterkárni. Číňania nič neponechali na náhodu. Alebo predsa ? Predčasom naložili do lietadla tuším osemdesiat slovenských občanov, najmä z okolia mesta, aby sa pozreli do Číny a na podobnú baterkáreň. Veľa sa o tom nehovorilo a viem to preto, lebo v tom zájazde bol aj priateľ dentista. Koľko bolo novinárov, nevedno, aspoň som o tom nepočul. A mám návrh. Keď sme už takí priatelia s obrovskou Čínou, nemohli by nám pomôcť priblížiť, ako to je u nich s kultúrou v ich parlamente ? Vo Všečínskom zhromaždení ľudových zástupcov ? Keď sa už tej Číne vo všetkom dobre darí ? Že by naložili povedzme tucet slovenských žurnalistov do menšieho lietadla ? Nemám to prekonzultované s predsedom Slovenskej asociácie novinárov /SAN/, ale asi sa nemýlim, že minimálne polovicu „pútnikov“, ktorí by o tom potom písali, by sme radi dodali.
A už len na úplný záver. Nezašlo sa u nás príliš ďaleko s uvoľňovaním oprát a odvolávaním sa na demokratické pravidlá, EÚ a pod. ? Alebo inak – toto sme chceli ?
MILAN ŠPANÍR, publicista