Poradie dvoch najvýznamnejších udalostí  uplynulého týždňa, ktoré najviac zarezonovali v našej spoločnosti, je hádam jasné. Bude zaujímavé sledovať, či premiér Robert Fico sa v rozhlasových Sobotných dialógoch aj pri vrodenej skromnosti stotožní s tým, že na prvom mieste  je jeho účasť a faktické zastupovanie Európskej únie na slávnostnom zraze reprezentantov vyše polovice obyvateľov planéty v Pekingu a  strieborný stupienok patrí Zelenského iniciovaniu stretnutia v Užhorode.

Vrodená skromnosť – možno to niekto nepochopí správne, ale v prípade hlavného politického súpera premiéra na domácej scéne, t. j. opozičníka Šimečku, práve naplnenie obsahu skromnosti je problematické. Totiž, práve vo chvíľach, keď Fico robil svetovú politiku a ako ukážeme ďalej, neohrozene cvála s veľkým náskokom, Šimečka  zostavoval vládu ! A tým sa driapal  na bronzový stupienok, čím sa snažil vytesniť senzačný úspech našich futbalistov proti gigantovi Nemecku a posunúť ich na zemiakovú medailu. Inak, prisúdenie štvrtého miesta bez medaily zemiakom nie je celkom jasné. Možno sa tu vynára tradičné vnímanie zemiakov ako „potravy chudobných“, ktorí si nemôžu dovoliť nič  lepšie alebo ktorým sa nič lepšie neušlo. Keď si toto prečítajú naši futbaloví hrdinovia, asi sa z chuti zasmejú… Tu sa patrí zacitovať najmladšieho predstaviteľa šimečkovského rodu, aby nedošlo k trápnemu omylu : „Keby sme mali istotu, že vláda aj s hnutím Matoviča by fungovala dobre, bola by stabilná a presadzovala by program, tak by to bolo najjednoduchšie a najlepšie“. Logika nepustí, lebo z toho pre verejnosť vyplýva záver, že s Matovičom „najjednoduchšie a najlepšie“. Čo však bez neho ? A čo bez KDH ? Zdá sa, že nech je predseda Majerský akýkoľvek, či mu členovia  dovolia ďalší hazard po blamáži s palestínskymi  deťmi,  je viac ako pochybné. Rovnako ako to, že mladý progresívny politik už porcuje medveďa, ale Huliak by mu rád vysvetlil, že ten je kdesi zalezený a ešte nevie, či sa priblíži k ľudským obydliam. 

Radšej sa venujme premiérovi Ficovi. Keď o medveďoch, tak aj o koňoch. Prichádza na um Veľká pardubická, ktorá ja známa tým, že najťažší Taxisov skok niekedy dokonca všetky kone zdolajú, ale jazdci ostanú na zemi bez nich a bezmocne  sledujú, ako ich nabudené koníky upaľujú k cieľu. Horšie je, ak to nejaký kôň neprežije. Nech sa bežný občan so zdravým rozumom na to pozerá z tej alebo onej strany, nemôže mu uniknúť, že premiér Fico vyhráva ťažké preteky o veľa konských dĺžok a nielen naša opozícia stroskotáva na spomínanej alebo iných prekážkach slávneho pardubického podujatia. A kladiem si oprávnene otázku, či na tom povestnom skoku, ktorý nemilosrdne triedi kvalitu koní a jazdcov a Fico neohrozene cvála s vetrom opreteky, nezlyháva aj celá Európska únia na čele s madame von, ktorej asi nemožno uprieť, že bola dobrou gynekologičkou a uznanie si zaslúži aj za tých sedem detí, ktoré priviedla na svet. Ale v politike, či v spomínaných pretekoch, by na koňa sadať nemala. Zlého jazdca či jazdkyňu kôň skôr alebo neskôr zhodí.

Bude čoraz viac politických pozorovateľov, politológov a novinárov, ktorí sa budú zamýšľať, či Európu neničí a nezničí Amerika až za Trumpa alebo to bolo už za Bidenovej moci. Na zreteli sú sankcie, už je ich pomaly toľko ako v kartovej hre očko. Asi niekto v Bruseli musel spadnúť z jahody, ako sa zvykne hovoriť, veď každému muselo byť jasné, že Rusko to nepoškodí, ale Európa a jej priemysel dostanú na frak, ak sa zbavia možnosti dostávať lacný ruský plyn a ropu. Amerika okamžite ponúkla náhradu, ale za päťkrát drahšie ceny ! Ak Európa mala ambície Úniou si zabezpečiť, aby sa stala protiváhou USA, aby bola dostatočne silná a vážená, máš ho vidieť. Skutočný stav von Leyenová zistila v Číne, kde ju priviezli v autobuse a červený koberec radšej šetrili pre Roberta Fica.

Ak slovenský premiér Robert Fico v predstihu uvažuje a sebavedome sa netají, že veci vidí reálne, smiešni a úbohí domáci oponenti to skôr alebo neskôr pochopia. Môžu sa ešte poučiť. Nadutí európski vodcovia by mali čím skôr. Bude treba počkať, komu prvému zasvieti svetielko, keď si uvedomí, že prezident USA Donald Trump sa nerozpakuje im odkazovať, že sa úplne majú odstrihnúť od ruských energetických komodít. Bodaj by nie, je to predovšetkým biznismen, hoci aj on sa už možno prepočítal. Zmeny vo svete nemá v rukách len Amerika. Kolegovia v Slovenskej asociácii novinárov /SAN/ určite vedia,  čo sa tým myslí. Len aby to definitívne došlo aj rozhodujúcej väčšine ľudí na Slovensku…

Milan Španír, publicista