Poradie dvoch najvýznamnejších udalostí  uplynulého týždňa, ktoré najviac zarezonovali v našej spoločnosti, je hádam jasné. Na prvom mieste  je účasť premiéra Roberta Fica a faktické zastupovanie Európskej únie na slávnostnom zraze reprezentantov vyše polovice obyvateľov planéty v Pekingu. Strieborný stupienok patrí rokovaniu  v Užhorode.

Jedným dychom treba  uviesť, že bolo by preceňovaním miesta a úlohy Fica vo svetovej politike, keby si niekto myslel, že po stretnutí v  Užhorode so Zelenským   sa skončí vojna. K tomu sa náš premiér predvídavo  vyjadril pesimisticky. Vzájomné útoky Ruska a Ukrajiny pokračujú. Cieľom je opäť aj ropovod na ruskom území. A pokračujú aj  „boje“ na vnútropolitickej scéne. Ozval sa predseda SNS Andrej Danko, ktorý má výhrady voči prístupu  premiéra vo veci vstupu Ukrajiny do Európskej únie. A čo opozícia ? Práve vo chvíľach, keď Fico robil svetovú politiku,  vodca progresívcov  Šimečka  „cvične“ zostavoval vládu ! A tým sa driapal  na bronzový stupienok najdôležitejších udalostí posledných dní. Snažil  sa tak vytesniť senzačný úspech našich futbalistov proti gigantovi Nemecku a posunúť ich na zemiakovú medailu. Inak, prisúdenie štvrtého miesta bez medaily zemiakom nie je celkom jasné. Možno sa tu vynára tradičné vnímanie zemiakov ako „potravy chudobných“, ktorí si nemôžu dovoliť nič  lepšie alebo ktorým sa nič lepšie neušlo. Keď si toto prečítajú naši futbaloví hrdinovia, asi sa z chuti zasmejú… 

Tu sa patrí zacitovať najmladšieho predstaviteľa šimečkovského rodu, aby nedošlo k trápnemu omylu: „Keby sme mali istotu, že vláda aj s hnutím Matoviča by fungovala dobre, bola by stabilná a presadzovala by program, tak by to bolo najjednoduchšie a najlepšie“. Logika nepustí, lebo z toho pre verejnosť vyplýva záver, že s Matovičom „najjednoduchšie a najlepšie“. Čo však bez neho ? A čo bez KDH ? Zdá sa, že nech je predseda Majerský akýkoľvek, či mu členovia  dovolia ďalší hazard po blamáži s palestínskymi  deťmi,  je dosť pochybné. Rovnako ako to, že mladý progresívny politik už porcuje medveďa, ale Huliak by mu rád vysvetlil, že ten je kdesi zalezený a ešte nevie, či sa priblíži k ľudským obydliam. 

Redšej sa venujme premiérovi Ficovi. A kontextu jeho krokov s európskou politikou. Keď o medveďoch, tak aj o koňoch. Prichádza na um Veľká pardubická, ktorá ja známa tým, že najťažší Taxisov skok niekedy dokonca všetky kone zdolajú, ale jazdci ostanú na zemi bez nich a bezmocne  sledujú, ako ich nabudené koníky upaľujú k cieľu. Horšie je, ak to nejaký kôň neprežije. Nech sa bežný občan so zdravým rozumom na to pozerá z tej alebo onej strany, nemôže mu uniknúť, že premiér Fico vyhráva ťažké preteky a nielen naša opozícia stroskotáva na spomínanej alebo iných prekážkach slávneho pardubického podujatia. A zdá sa, že na tom povestnom skoku, ktorý nemilosrdne triedi kvalitu koní a jazdcov a Fico neohrozene cvála s vetrom opreteky, zlyháva aj celá Európska únia na čele s madame von.  Nemožno jej uprieť, že bola dobrou gynekologičkou a uznanie si zaslúži aj za tých sedem detí, ktoré priviedla na svet. Ale v politike, či v spomínaných pretekoch, by na koňa sadať nemala. Zlého jazdca či jazdkyňu kôň skôr alebo neskôr zhodí.

To hlavné je, že bude čoraz viac politických pozorovateľov, politológov a novinárov, ktorí sa budú zamýšľať, či Európu neničí a nezničí Amerika až za Trumpa alebo to bolo už za Bidenovej éry.  Na zreteli sú sankcie, už je ich pomaly toľko ako v kartovej hre očko. Asi niekto v Bruseli musel spadnúť z jahody, ako sa zvykne hovoriť, veď muselo byť jasné, že Rusko to nepoškodí, ale Európa a jej priemysel dostanú na frak, ak sa zbavia možnosti dostávať lacný ruský plyn a ropu. Amerika okamžite ponúkla náhradu /aj zbrane/,  ale za oveľa vyššie ceny ! Ak Európa mala ambície Úniou si zabezpečiť, aby bola  protiváhou USA, aby bola dostatočne silná a vážená, máš ho vidieť. Skutočný stav von Leyenová zistila v Číne, kde ju priviezli v autobuse a červený koberec radšej šetrili pre Roberta Fica.

Ak slovenský premiér Robert Fico v predstihu uvažuje a  netají, že veci vidí reálne,  domáci oponenti to skôr alebo neskôr pochopia. Môžu sa ešte poučiť. Nadutí európski vodcovia by mali čím skôr. Čakalo sa,  komu prvému zasvieti svetielko, keď si uvedomí závažnosť toho, že prezident USA Donald Trump sa nerozpakuje odkazovať, že sa úplne majú odstrihnúť od ruských energetických komodít. Bodaj by nie, je to predovšetkým biznismen, hoci aj on sa už možno prepočítal. Zmeny vo svete nemá v rukách len Amerika.

Potvrdením toho je už prvá lastovička, totiž nemecký kancelár Friedrich Merz. Podľa agentúry DPA priznal, že „Európa nehrá takú úlohu, ako sme si predstavovali“. A nielen to. „Sme závislí od americkej pomoci a krajiny ako Čína, India, Brazília zatiaľ nadväzujú nové partnerstvá s Ruskom“. Ale mu to trvalo, kým prišiel na to, že Európa aj vďaka nemu a „ochotným“ sa dostala na úplne vedľajšiu koľaj…

Milan Španír, publicista