A máme december. Posledný mesiac v roku s viacerými zvláštnosťami. Začnem od konca. Bude veselý záverečný deň roka a noc pre drvivú väčšinu ľudí, aj keby, ako sa hovorí, ani na chleba nebolo.
Pár dní predtým je ľudská čeliadka pozitívne zasiahnutá Vianocami, ktoré prenikajú do hĺbky myslenia a spájania sa najmä v rodinách. A ešte predtým deti výskajú pri Mikulášovi a prejavujú nefalšovanú radosť z darčekov. A na samom začiatku mesiaca sa my, členovia Slovenskej asociácie novinárov /SAN/, tradične stretávame na sneme. V tomto roku slávnostne, lebo uplynulo práve štvrťstoročie od myšlienky vzniku organizácie. Ak deti majú dôvod v tomto mesiaci aspoň dvakrát sa mimoriadne tešiť, lebo ani kúzlo Vianoc sa nedá ničím nahradiť, my dospelí, ľudia od pera, mikrofónov a kamier sa tiež cítime pri stretnutí nefalšovane, niekedy až detsky, lebo cítime nenútenú spolunáležitosť a jednotu vôle pri plnení poslania. Len škoda, že niekedy sa toho niekto nedožije, ale taký je už život.
Ďalšie riadky by mohli končiť pri bilancovaní. Nemusíme ísť hlboko do análov odchádzajúceho roka. Každý si vie na čosi spomenúť, čo ho zasiahlo. Či to sú peripetie vo veci mieru na Ukrajine, keď jedni chcú pokoj zbraní a iní zbrane a miliardy na ďalšie boje, do toho prišla správa o korupcii aj v najbližšom okolí Volodymyra, o tom, že v Kyjeve opäť bol zabitý jeden človek a v Gaze ich odišlo na večnosť sedemdesiat. A poďme domov, hoci len pohľadom na malú vojnu medzi premiérom a generálnym prokurátorom s vedomím, že ak dôjde k ďalšej eskalácii, nebude to veru veselé. A aspoň zmienka o médiách, fatálnych chybách, manipulácii. Hoci aj k nulovému /škandalóznemu/ /ne/referovaniu verejnoprávnej televízie o manifestácii tisícov ľudí v Košiciach proti progresivizmu. Ono sa hovorievalo, že čo nie je v novinách, nie je a nebolo. Len či toto učil dedo Peter a otec Fedor Flašík generálnu riaditeľku STVR.
Chcem v tejto chvíli poprosiť o zhovievavosť kolegov, že k úcty k poslednému mesiacu roka vynechám ďalšie podobné stresujúce bilancovanie, lebo načo si kaziť ilúzie. Radšej pouvažovať, či sa nezastaviť, aby sa dalo začať odznova. Pokúsim sa o nadľahčený tón, síce naznačujúci veci a vzťahy možno až nepríjemne a bolestivo pravdivo, ale ironizujúco a satirizujúco. A ak sa to podarí, aj veselšie. Začnem napr. tým, že na Slovensku máme v živej pamäti nezištné intenzívne nájazdy českého europoslanca Zdechovského, ktorý pôsobil ako strašiak najmä preto, že jeho zaujatosť pripomínala štýl dakedajších komsomolcov. Vyzeralo to tak, že keby mohol, celú našu vládu, stranu Smer SD a koaličníkov, by posadil na lavicu obžalovaných ako v Norimberku. A spriaznené médiá ho ukazovali každú chvíľu, aby sa vedelo, ako veľmi nám chce pomôcť starší brat spoza rieky Moravy. Pravdaže, máme problémy. Dnes je to aj a spomínaná patália, keď okolnosti môžu eskalovať, a to medzi premiérom a generálnym prokurátorom. Veru, neprispieva to k upokojeniu situácie, keď treba riešiť nahromadené ťažkosti. O. i. konsolidáciou. Nikoho neteší, že otec opozičného vodcu /Čech alebo Slovák ?/ označuje slovenský národ alebo aspoň minimálne jeho dve tretiny, za národ hlupákov. Nie je to citácia, možno kedysi slávna a pekná herečka, diplomatka a najzaslúžilejšia umelkyňa z rodu Vašáry by to vedela presvedčivo upresniť.
Aj o iné ide, povedzme o reciprocitu. Keď český europoslanec prejavoval takú ohromnú a dojemnú starostlivosť o pomery na Slovensku, čo mnohí označovali za pomoc, je logické, že naši europoslanci by nemali byť ľahostajní k našim najbližším západným susedom a tiež poskytovať kvalifikovanú pomoc a nezištnú podporu bratskému národu. Ak sa tam vyskytne niečo, čo bije do očí a malo by znepokojovať. Nepatrí sa pripomínať účasť českej hlavy štátu pri /ne/ zostavovaní novej vlády po triumfe Babiša spol. v ostatných parlamentných voľbách. Ide o citlivé veci, ak inak tvrdého pragmatického Slováka, ktorý čo nevidieť bude premiérom a Strakova akadémia mu nemôže ujsť, ani keby sa Hrad na hlavu postavil, vývoj doháňa až k slzám.
Poďme na prízemnejšie záležitosti. U riaditeľa českej Správy železníc policajti našli 80 miliónov korún. A keby len korunky. Doma v trezore mal aj luxusné hodinky a bohvie, čo ešte. Muži zákona zasahovali aj v sídle štátnej organizácie. Má ísť o zákazky Správy železníc a Riaditeľstva ciest a diaľnic. Konkrétne sa hovorí o obnove železničného uzla v Pardubiciach za skromných sedem miliárd, či stavby stanice v Brne. A bisťu Bohu ! To po slovensky, Zdechovský po česky vraj Bišti Bohu. A až by sa, nedajbože, potvrdilo, že ukrajinská korupčná schéma prekročila aj české hranice, plakať za posielanými miliardami Zelenskému je už neskoro. Trump to už vie, my tušíme.
Či presne tak, nevedno, ale jedno je isté, ani desať Zdechovských to už nezametie pod koberec, najmä keď energia sa vyplytvala na hľadanie slovenských malérov. Totiž malérov. Fantázii sa medze nekladú. Preto brigáda europoslancov možno na čele s Blahom by sa mala cestou do Európy zastaviť v Prahe a pomáhať. Nech sa Česi nehnevajú, že sme im dali len premiéra a aj ministra dopravy, že nie sme štedrí…
MILAN ŠPANÍR, publicista