Ak titulok pripomína politický slogan o proletároch všetkých krajín, ktorí sa majú spojiť, čo bolo jedno z najpoužívanejších hesiel z Komunistického manifestu /1848/, načo tajiť, ide o zámer autora týchto riadkov niečo vážne pripomenúť. Ako to skončilo, je známe, rovnako ako ciele, ktoré sa začali proklamovať v polovici 19.storočia.
Dnes je iná doba a ak súčasný turbulentný vývoj na planéte navodzuje podobnú situáciu okolo hrozivého pojmu cunami, je to príznačná analógia. Zničujúca pohroma sa dá predpovedať vďaka seizmologickým observatóriám a aj s pomocou satelitov. A predsa nielen z katastrofických filmov vieme, že ľudia na plážach čakajú do posledných chvíľ s mobilmi v rukách, aby zvečnili prílivovú vlnu a potom utekajú, ale neutečú. Nie je to dnes podobné, ak si domyslíme strašný zbraňový arzenál zaručujúci zničenie ľudstva ? Počas studenej vojny sa utvoril únikový systém vzájomného zastrašovania a aj rešpektovania medzinárodného práva, ale od čias po skončení druhej svetovej vojny sa po prvý raz akoby najviac deštruoval a akoby sa len čakalo, kedy to dakde neodvolateľne praskne. A napriek tomu svetoví politici nielen akoby prikladajú polienka pod sudy s explozívnymi materiálmi, ale naozaj sú nezastaviteľní ? Americký nevyprovokovaný útok na Venezuelu a bezprecedentné poníženie ľudu tejto krajiny, ktorému v putách odvliekli zo spálne nielen prezidenta, ale aj jeho manželku, hneď na prahu roka 2026 čosi vážne naznačilo. A aj nám pripomenulo. Nestalo sa niečo podobné aj v Československu v auguste 1968 ? Najvyššie vedenie vládnucej strany a štátu naložili pod samopalmi do obrnených transportérov a odvliekli do iného štátu. Rozdiel oproti Venezuele existuje, prezidenta si vtedy nevyzdvihli zo spálne. O. i. aj preto nie, lebo bol hrdinom Sovietskeho zväzu?
Ak politickí pozorovatelia, tentoraz bez ohľadu na ideologické začlenenie upozorňujú, že venezuelské dobrodružstvo je možno len predohrou, asi nie sú ďaleko od pravdy. Vývoj okolo Grónska nie je platonickým pokusom, ale možno strategický krok na úrovni dakedajších hviezdnych vojen. Treba sa toho obávať, lebo ak sa má Rusko ocitnúť v oveľa zložitejšej globálnej situácii, po etape približovania NATO k jeho hraniciam a význame Ukrajiny v tomto pohľade, netreba byť znalcom máp, aby každý zistil, že ak by malo ísť o odvetu, to povestné cunami bude bližšie. A k tej Ukrajine. Neradno byť zlým prorokom, že vraj sa chystá niečí masívne, ako odveta za útok na rezidenciu ruského prezidenta. Poďme radšej k tým proletárom a novinárom. Svet sa mení pred našimi očami a k horšiemu. Mier je najvyššou hodnotou, lebo opak sa týka každého jednotlivca a všetkých národov. Boli časy, keď fungovali masové mierové hnutia. Zapadlo to prachom. Nemohli by to byť práve novinári, ktorí by bez ohľadu na ideologické a iné aspekty pozdvihli celosvetovú pochodeň proti rozvratu, násiliu a hrozbe jadrovej katastrofy ? Ak žurnalisti dokážu manipulovať verejnú mienku niekedy aj zlovestným spôsobom, prečo by sa siedma veľmoc nemohla stať svedomím ľudstva, ak ide naozaj o všetko ? Ak treba ukazovať a presadzovať cestu k rozumnejšej variante? K tomu, aby sa problémy riešili mierovo na diplomatickej úrovni ? Aby sa oživilo OSN ?
Medzi hlavné a najbytostnejšie problémy sveta nepatrí šport, ale napr. pri olympiádach a iných športových súpereniach, to jednoducho nejde bez férového prístupu, čo by malo byť všeobecnou normou. Na zreteli je myšlienka o opätovnom začlenení všetkých športovcov do medzinárodných súťaží. Vlastne, ak je jasné, že takú Ameriku asi len tak nepôjde vylúčiť rovnako ako Rusko pre agresiu, oveľa jednoduchšie je pustiť na športové kolbištia Rusov a Bielorusov. Alebo sa niekto bojí Ovečkina a iných vynikajúcich ruských športovcov ? Ale celkom vážne, aj keď sa žiada odľahčiť chmúrne zmýšľanie. V hlave sa rojí množstvo protichodných myšlienok a akoby len jedno bolo isté – po Trumpovom pomerne prekvapujúcom novoročnom ťahu opäť je všetko iné. A Európa opäť, ak máme na mysli EÚ, je kdesi v závoze. Naozaj má byť odpoveďou na „novú dobu“ zámer poslať na Ukrajinu okrem miliárd /peňazí/ aj vojakov ?
Len aby napokon bolo kde športovať, ak sa ten špagát bude donekonečna napínať. A už nebude sily, ktorá by to šialenstvo zastavila. Takže, nájdeme dosť síl spojiť sa ?
MILAN ŠPANÍR, publicista