Futbal je ľudovou zábavou, aj keď nie vždy, ale určite spoločenským fenoménom, ktorý treba brať vážne. Po štvrtkovom neúspechu v Bratislave s neuznaným Kosovom, som si prečítal všetky internetové a iné ohlasy od národa slovenského. Nikto si však nevšimol genialitu SFZ. Museli predsa rátať aj s možnosťou, že nevyhráme. A diváci si povinne kupovali aj lístky na druhý barážovy zápas. Čiže, v utorok proti Rumunsku povinná jazda, komu sa chce?
Ale peniažky do zväzovej pokladne pribudli tak či tak. Mnohí ľudia sa pýtajú, či to nie je trochu diabolské od prezidenta Slovenského futbalového zväzu Kováčika and company? Inak, na tých Rumunov som teda zvedavý…
A treba prestať len nadávať. Treba vyzvať ministra športu Huliaka, nech na to nabehne. Pri voľbách prezidenta futbalového zväzu prehral. Ešte stále nevieme, ako to je s tými mobilmi za ťažké milióny. Teraz to má nielen na tácke, ale aj povinnosť, ak je na niečo. SFZ rozpustiť. A nech sa nikto nemýli. Vôbec nejde len o jeden nešťastný výsledok, ale komplex problémov, keď dom zhorel. Tréner, ktorý je už v slovenských análoch, sám od seba neodíde. Bol by hlúpy netešiť sa na zaslúžené, aj keď nekresťanské eurá. A to ešte nevieme, akú zmluvu si ukuchtil s Kováčikom a Hamšíkom. Nečudoval by som sa, keby tam bolo miliónové odstupné. A keď už spoločensky. V tomto štáte sa kdesi nájde 70 tisíc eur mesačne pre akéhosi
talianskeho nedouka, pri všetkej úcte, ale kde a kedy tento Francesko fungoval ako hlavný tréner ? A paradox, pre novinársku organizáciu Slovenská asociácia novinárov /SAN/, so stovkami členov, ktorá funguje v prospech spoločnosti už 25 rokov, sa nikdy nenašla štátna či vládna dotácia ani 70 eur, aby to stačilo aspoň na kávu a minerálku pre členov vedenia na výročných snemoch… Keby v SFZ mali charakter a svedomie, už proti Rumunsku by malo byť všetko odznova. Bez Calzonu a s novou zostavou. Nech vybehnú všetci náhradníci, tuším je ich jedenásť. Aj taký expert a kvalifikovaný tréner Borbély by vedel napísať zostavu, ktorej by Slovensko tlieskalo. Čo by sa tým pokazilo? Naopak. Slovom, je najvyšší
čas na revolučnú zmenu. S cieľom, aby futbal na repre úrovni bol radosťou.

A to to bude vtedy, keď hrať budú nie primadony, ale bobčekovské a krčíkovske tipy, neviem či ponjatno. Poviem výstižný príklad. Už som to kdesi publikoval. V 5-tisícovom Palárikove pri Nových Zámkoch sa hrala 3. liga. Boli v tom výlučne cudzie elementy a za peniaze. Keď prestali byť, spadlo sa do 8. ligy. Pár rokov sa nehralo vôbec. A choďte sa pozrieť teraz. Bojujú o prvé miesto v tabuľke. A odušu, ako o život.

A bez jediného eura. A vďačných divákov chodí viac ako na ligu v Skalici a 10 krát viac ako do kostola. Predtým to bolo presne naopak…Len trpáci nepochopia, o čo ide. A ešte doplním o jeden nadnesený konkrétny návrh. Toho palárikovskeho známeho Jura Slováka, so šiestimi krížikmi na chrbte, slovenského Mathewsa, by som do repre už nepostavil, lebo niektorých súčasných aktérov by tak zahanbil, že by sa
plazili kanálmi. Ale mladého chlapca z Palárikova Beňa áno. Je rýchlejší ako najrýchlejší od Calzonu a dáva utešené góly. Takých Beňov je na Slovensku veľa.
Lenže, ako sa to takí podarení calzonovia majú dozvediet?

Milan Španír, publicista