Pred niekoľkými dňa sa v bratislavskom Dome športu stretli zástupcovia dvoch novinárskych organizácií, a to Slovenskej asociácie novinárov /SAN/, ktorej už štvrťstoročie šéfuje bývalý významný televízny pracovník Štefan Dlugolinský, a Únie slovenských novinárov na čele s bývalým riaditeľom televízie Štefanom Nižňanským. Po obsahovej stránke určite vydarená spoločná akcia naznačila, že ak išlo o pokus spájať sily, nebude to na škodu ani do budúcnosti. Traja rečníci na podujatí zaujali, hoci každý svojím spôsobom. Pohľad na politiku prezentoval exsudca a už nepolitik, ako to sám uviedol, JUDr. Štefan Harabin. Práve v týchto dňoch oslávi 68 rokov veku. Má tú vlastnosť, že vždy povie niečo nové a netradične. Rozhodne zaujal. Rovnako aj prvý podpredseda SAN, politik a poslanec parlamentu za SNS Roman Michelko, ktorý sa venoval najmä kultúre a aj médiám. Zaujal tézou, že už prišiel na to, ako s rozumom „umravňovať“ televíznych moderátorov, menovite aj toho, o ktorom ešte bude zmienka, t. j. podľa Michelka majstra sveta v skákaní do reči Gudiaka z verejnoprávnej televízie. Ten iste potrebný recept prezradí divákom v jednej z najbližších debát pred kamerami. A tých spomínaných Štefanov doplnil mimoriadne plodný spisovateľ Gustáv Murín. Jeho 75 vydaných kníh, aj v zahraničí, vzbudzuje mimoriadnu úctu. V prejave sa sústredil na veľký počet vynikajúcich slovenských osobností, najmä tých, o ktorých sa málo vie a hovorí. Na škodu nás všetkých. Hovoril o čísle 1400. Len tak mimochodom, vieme, kto je najbohatším Austrálčanom ? Alebo kto vynašiel síce banálnu vecičku, ale v minulosti veľmi potrebnú, teda termofór ? Netreba trikrát hádať národnosť. Aspoň takto stručne k spoločnému podujatiu žurnalistov. Prejdime k prvej májovej nedeli a k televíznym besedám.
Traduje sa, že keď sa Titanic potápal, na hornej palube hrala muzika a páni sa zabávali. Aj v slovenskej histórii boli podobné prípady, keď bol čas na zábavy, aj keď všetko krachovalo a pánske huncútstva mali navrch. Keď dnes bežný občan so svojimi starosťami a obavami z budúcnosti sa donúti až do konca sledovať všeobecne dosť sprofanované televízne akcie tohto druhu, po rozume aj vyššie uvedené myšlienky. Otázka potom znie, či aspoň priemerne vzdelaný a vyspelý občan dokáže „prekuknúť“ to zjavné ohlupovanie pod taktovkou viacerých moderátorov. To znamená tých, ktorí ešte nepochopili svoje poslanie. Sú to takpovediac nevolené orgány a nemajú nahrádzať politikov, resp. sa s nimi huncútsky zabávať. Alebo inak povedané, nesmú si myslieť, že občan je zvedavý práve na ich názory. Však, pán Braňo… Ak nevedia uregulovať myšlienkové smerovanie politikov, ak sa ich „podriadení “ odkláňajú od dohodnutých tém, vyhýbajú sa odpovediam, ako by to robili oni, keby mohli rozhodovať, keď urážajú a osočujú a niekedy sa správajú ako ženy v spoločných kuchyniach dakedajších sovietskych komunálok, hanba všetkým, ktorí toto dovoľujú. Z celej viac alebo menej /ne/podarenej plejády debát v prvú májovú nedeľu/ keď je lásky čas…/, na ilustráciu aspoň jeden príklad.
Mnohí starší kolega majú právo si myslieť, že moderátor Gudiak nepatrí do verejnoprávnej televízie. Nie je to prvý raz, čo zjavne zlyhal. Teraz sa veľmi okato a nešikovne snažil nadŕžať zástupcovi opozície vo veci pravdepodobného podvodu Šimečkovej mamy. Ako ? Poslucháči na druhom semestri práva by sa chytali za hlavu. Podľa Gudiakovho výkladu, ktorý adresoval zástupcovi vládnej koalície, Šimečkovej suma 140 tis. eur znamená pre každého občana SR ujmu pár centov. Ale ten slabší betón prešovskej nemocnice, čo možno nedbalosťou zavinil nejaký stavbyvedúci, až 100 eur. Medzi riadkami, progresívci a matka predsedu sú pre tie centy, keby išlo aj o úmysel, len bielymi ľaliami. A o to ide. Prekryť jednu kauzu tým betónom. A možno aj odvolať ministra.
Záver – keby touto cestou išiel politik, má to v popise práce, aj keď je to pritiahnuté za vlasy. Keď však moderátor nevie narábať s kalkulačkou v spojení s elementárnymi zásadami trestného práva a nevyhnutnou morálkou, to je na okamžitý odchod z televíznej stoličky. Alebo vie a potom je to tiež huncútstvo.
MILAN ŠPANÍR, publicista