Počet zabitých novinárov vo svete výrazne vzrástol, pričom v rokoch 2024 a 2025 prišlo o život až 189 mediálnych pracovníkov. Vyplýva to z najnovšej správy UNESCO o bezpečnosti novinárov, o ktorej informovala agentúra EFE a následne TASR. Tento údaj predstavuje 20-percentný nárast v porovnaní s predchádzajúcim dvojročným obdobím, za čím stojí najmä eskalácia konfliktov vo vojnových zónach, predovšetkým v Palestíne.

Aké sú štatistiky

V roku 2024 zahynulo vo svete 92 novinárov, zatiaľ čo v roku 2025 ich počet stúpol na 97. Až 67 % z celkového počtu (127 novinárov) prišlo o život v krajinách zasiahnutých vojnou. Viac ako štvrtinu všetkých úmrtí majú na svedomí útoky dronmi. V konfliktových oblastiach pribúdajú prípady, kedy novinári zomierajú v skupinách. Podľa Marije Gabrielovej z UNESCO to naznačuje zámerné útoky, ktoré možno klasifikovať ako vojnové zločiny. Od začiatku monitorovania v roku 2006 zaznamenalo UNESCO celkovo 1 641 zabitých novinárov a tvorcov obsahu. V priemere tak prichádza o život jeden človek z médií každé štyri dni.

Najnebezpečnejšie regióny

Najtragickejšia situácia bola zaznamenaná v arabských krajinách, kde zahynulo 97 novinárov (z toho 30 priamo v Palestíne). V latinskej Amerike a v Karibiku prišlo o život 37 novinárov (14 v roku 2024 a 23 v roku 2025). V Ázii a Pacifiku bolo zaznamenaných bolo 34 úmrtí (21 v roku 2024 a 13 v roku 2025). V Stredneje a východnej Európe bolo zabitých 14 pracovníkov médií (5 v roku 2024 a 9 v roku 2025).

Bezpečné oblasti a zraniteľnosť miestnych reportérov

V regiónoch bez vojnových konfliktov klesol počet zabitých novinárov na 18-ročné minimum, pričom za posledné dva roky tam zaznamenali 62 prípadov. Čo sa týka rodového rozdelenia, počet usmrtených novinárok zostal stabilný na čísle 14. Z dát UNESCO jednoznačne vyplýva, že najohrozenejšou skupinou sú lokálni reportéri. Až 93 % obetí totiž zahynulo vo svojej vlastnej domovskej krajine pri pokrývaní tém ako sú ozbrojené konflikty, korupcia, politika a organizovaný zločin.