Trochu chválenkársky titulok, čo autor vie, ale nepovie, sa naposledy týkal záveru prezidentských volieb v USA, v prospech  kandidáta Trumpa. Nebolo to až také zložité, veď boli len dve možnosti. Pokiaľ ide o to, čo urobí predseda  strany Smer SSD a premiér Robert Fico v pondelok, keď situácia je naozaj vážna a keď má uplynúť jeho ultimátum „bratským“ koaličným stranám, odpoveď je zapeklitejšia.

Vyzerá to na viac možností a o to je tipovanie ťažšie.  Napriek tomu si autor týchto riadkov trúfa čosi predpovedať, dokonca tvrdením, že vie a nepovie s tým vedomím, že nič nie je isté a Robert sa bude riadiť vlastnými myšlienkovými pochodmi. A pravdaže, možno do poslednej chvíle modifikovanými okolnosťami, o ktorých čosi vieme, ale najlepšie on sám. Len stručne stačí pripomenúť podstatu veci. Zopár poslancov parlamentu strečkuje a pri tesnej väčšine to je akoby horiaci knôt v blízkosti suda s pušným prachom. Môže, ale nemusí to buchnúť. Lenže, spoliehajte sa na to…Dať im niečo a trochu utlmiť ich ambície. Dalo by sa, ale opäť to má háčik a asi nie jeden. Ak sa niekomu niečo pridá, inému treba ubrať.  Predseda SNS Danko to vidí ako uprednostňovanie tých, ktorí  ak nie zradili svoje strany, tak aspoň vydierajú. A to je už poriadna dilema. Ani Ficov formát nezaručuje  správne rozhodnutie, skôr to napovedá, že jedno riešenie je horšie ako druhé. A rovnako to platí aj o ďalšej dileme, či totiž „len“ rekonštrukcia vlády alebo predčasné voľby. O tom, čo chce opozícia, niet pochýb. Derú sa k moci hlava nehlava. Aj s pomocou ulice. Čo iné sa dá čakať od Šimečku, Naďa, Grohlinga a možno aj Matoviča ? Lenže,  či sú na predčasné voľby pripravení,  to je veľká neznáma. Zatiaľ sa pozitívne vyjadril iba republikán Uhrík. A či aj na vládnutie ? Možno zapnú na plné obrátky okrem predsedov aj Dubéci, Plaváková, Jurík /ová/, Jaurová, Biháriová, Šipoš, Pročko, Remišová, Hlina, Kolíková – jedno meno lepšie ako druhé z hľadiska pripravenosti obetavo vziať na seba batoh zodpovednosti. Čo v tejto situácii premiér Fico ? Čo by bolo preňho najlepšie  z pohľadu  ani nie politika, ale človeka ? Pomôžem si citátom istého múdreho človeka : „Som katolík. Ak ma odmietnete pre moje náboženstvo, poďakujem Bohu, že ma ušetril tej nedôstojnosti byť vašim zástupcom v politike…“

Po malej úprave by sa to dalo povedať aj takto :“Som Robert Fico. Ak ma teraz odmietnete pre moju politiku, ďakujem /osudu, Bohu, nebesiam/, že ma ušetrili  tej nedôstojnosti zastupovať vás“.

Asi veľká väčšina čitateľov pochopila, že predchádzajúce sentencie inklinujú k predčasným voľbám. Inak povedané, keď ma nechcete, majte sa. Ľudsky pochopiteľné. Len či sa to dá v prípade Roberta Fica oddeliť od politického poslania, ktorému sa upísal pred desiatkami rokov.  A sú tu hmatateľné výsledky z hľadiska moci. Byť štyrikrát premiérom, to zaväzuje. Nielen vo vnútornej politike, veď v hlave sa môžu motať aj myšlienky, že dám to napospas Šimečkovi ?  Vedel by to ? Nebudú prví na rane dôchodcovia, ktorí pocítia zmenu vládnutia  ? A dal Šimečka už odpoveď občanom, ako by postupoval po skončenej vojne na Ukrajine ? Keď nám ako susednému členskému štátu NATO reálne hrozí, že dôjde k imigrácii takého rozsahu a štruktúry, o čom nemáme tušenie ? A už úplne na záver. Čo môžeme my občania ? Aspoň pozorne sledujme, ako nám to vysvetľujú médiá. Jednoducho a obrazne povedané, trvajme na tom, že keď novinár Schutz z Košíc, komentátor Sme, tak aj politológ Chmelár, ktorý už nie je poradcom premiéra. Máme právo na vyváženosť. Nechať v tom „excelovať“ len Schutza, to by bol pre verejnosť ešte ťažší kríž…

Milan Španír, publicista