Už len Agnus Dei pomôže ? Bodaj by…

Nechcem sa tváriť múdrejší ako som. Preto radšej  hneď dodám, bez toho, aby som sa priznával, či som to vedel alebo nie, že to Agnus Dei je baránok Boží a ide o veľmi starý a rozšírený symbol kresťanstva. Ježiš je pre veriacich baránkom, ktorý sa ako Syn Boží obetoval kvôli ľuďom za odpustenie ich hriechov.  A teraz veru neviem, či robím dobre. Pochvália ma tí, ktorí dbajú, aby slovo Božie sa nebralo nadarmo ?  Naopak, zrejme pokritizujú ateisti, že v kostoloch je používanie uvedenej symboliky náležité, ale vo verejnom priestore, kde nie každý sa každú chvíľu prežehnáva…

Ani od kádehákov som nepočul, že niekto z nich by  v parlamente hovoril o baránkovi, hoci by možno nenamietali, keby namiesto hymny sa začínalo alebo  končilo  s týmto symbolom.  V každom prípade, nech si myslí kto čo chce, tých hriechov ľudstva sa akosi nakopilo viac ako dosť a ešte sa to môže nenapraviteľne znásobiť. Prečo teda nepripomínať aj symboliku, ktorá má racio v tom, že ak je tých hriechov priveľa, aj najväčšia obeta je potrebná a ľudstvu by pomohla. Len ktovie, ako sú na tom bidenovci, zelenskí, putinovci a ďalší protagonisti tohto rozbúreného sveta, ako to prípadne myslia s obetovaním sa za hriechy a iné neprístojnosti. No, radšej poďme do inej roviny. Je isté, že s tým baránkom to nie je zlá myšlienka. Keby to stačilo, berieme všetkými desiatimi. Prečo takýto dosť pochmúrny  úvod, ktorý jasne svedčí, že isté a nemalé znepokojenie nám číha za chrbtami, ba čo viac, už preniká do myslenia a nedáva spávať. Čím viac sa budú blížiť Vianoce, sviatky pokoja a mieru, tým väčšmi sa budeme ponárať aj do neveselých úvah. Ak máme na mysli vývoj na svete, niet veľmi o čom. Áno, nie je to ružové, možno ešte také zlé to nebolo, ale čo my obyčajní ľudia s tým narobíme ? Ako som kdesi napísal a myslím si to stále. Jedine keby sa ľudstvo postavilo do šíku a vyťahalo za uši nespratníkov v najvyšších funkciách… Ibaže, to by sa najprv muselo zhodnúť, kto je tým nespratníkom. A už tu by bol dôvod, aby sme sa začali tĺcť. Nemáme na toto dosah. V minulosti boli obrovské masové mierové demonštrácie, ale ak si na to niekto spomenie, vynoria sa pochybnosti. Nemalo to vtedy niečo spoločné s účelovou politikou, že tí, ktorí najviac chceli mier, mu aj najväčšmi ubližovali ? Keď si dnes zapnete televízor, zrazu si uvedomíte, že, preboha, kde sa nabralo toľko mudrlantov označujúcich sa za politológov, ktorí dosť vedia a určite viac ako človek od iného fachu, ale kvári vás pochybnosť, či to myslia úprimne. Či si nedávajú až príliš veľký pozor, aby zakryli, že komusi nadŕžajú. To sa dá ľahko rozpoznať a rovnako to platí aj o novinároch. Možno im krivdíme,  našim mladším kolegom.  Kde a kedy sa mali naučiť, aby na prvom mieste bola láska k pravde a svedomiu. Poznám jedného, ktorý sa dnes prezentuje ako ten pravý a na svojom mieste,  ale ani nie tak veľmi dávno prišiel za rodičmi zrazeného chlapčeka na ulici a robil „interview“ takým spôsobom, že sa čudujem, že otec ho nehnal z dvora lopatou. Na malé ospravedlnenie kolegu nech poslúži to, že šofér sa neštítil pýtať peniaze za poškodený blatník. Takže, aj takto si žijeme. A ako si budeme žiť, možno už čochvíľa, sa pravdepodobne rozhoduje aj v týchto chvíľach. U nás doma, nie kdesi za oceánom alebo v Bruseli. Niekto zlomyseľný by dodal, že v Očovej. V povstaleckej dedine ? Asi hej, keď na konci vojny zahynulo pri jej oslobodzovaní tristo sovietskych a rumunských vojakov. Aj na jej starostovi a dnešnom poslancovi Huliakovi vidno akúsi nepoddajnosť, lenže ktohovie, čo má v skutočnosti v hlave tento rázovitý človek, ktorý dostal možnosť zamávať vládnou koalíciou ?   Bez toho, aby sa chcelo skĺznuť k istej neobjektivite,  skôr prichádza na um čosi neutrálne. Treba nám práve  teraz, aby to rachlo ? Jedni by smútili a druhí jasali. Robert Fico je veľký stratég, ale možnosti nie sú bezhraničné, hoci ešte určite niečo vytiahne z talóna, aby sa to zvládlo. Len či pred cestou do Brazílie alebo až potom. To preto, že také dlhé štreky vyčerpávajú. Na druhej strane tam je tuším oveľa príjemnejšie ako u nás, keď teploty dosahujú aj cez 30 stupňov.  A keby sa našiel čas aj na najznámejšiu pláž na svete Copacabana, to by sa nám vrátil parádne pookriaty premiér. Ale vážne – čo nám teraz treba ? Pokoj a bratská láska medzi nami, čo súvisí s tým baránkom ? V politike nebývajú dlhé prestávky,  ale tá okolo Vianoc by mohla byť viac ako len symbolický čas na ďalšie nadýchnutie sa na zvládanie často len zavádzajúcich ťahov. Niekedy len preto,  aby si verejnosť nemyslela, že poslanecké a iné kráľovské  príjmy si ich prijímatelia nezaslúžia.

Ešte stále je „revolučný“ mesiac, keď sa v novembri čosi významné dialo, aj keď to bolo na Neve v októbri. U nás Aurora naozaj strieľala v predposlednom mesiaci v roku, ale teraz nejde o to.  Skôr o to, aby sme sa nespoliehali – teda tí, ktorí neochvejne tomu veria – len na pojem Agnus Dei, ale aj na vlastný rozum a rozvahu. A nielen v období Vianoc, ktoré nám obchodníci začnú pomaly pripomínať už v septembri…

Milan Španír, publicista