Neprevláda u nás všeobecný dojem, že prežívame hádam najsmutnejší 1. máj za posledné,
povedzme, polstoročie ? Ako keby bol mdlý, o ničom ? Aspoň keby obecný rozhlas v mojej rodnej
obci už od rána vysielal rezké pesničky, keď sa nerozpakujú každý deň až do mrzenia propagovať
predaj kalerábov a papriky na miestnom parkovisku. Aha, súkromný podnikateľ z Tvrdošoviec si to
zaplatil. A na internete píšu o početných zhromaždeniach v susednom Česku, ale u nás ? Naozaj
celkom nič ? Možno v podvečer, keď už nebude horúčava ?
Poďme radšej inde, aby autora týchto pesimistických riadkov niekto, kto sa na „masovom“ proteste
už vybúril na Rakúšanke Netrebko, neobvinil z komunistickej propagandy. Tak teda si dovolím byť
trochu osobný, nech je veselšie. Jediný raz v živote som bol na nejakom veľvyslanectve. Ako novinár
a aj súkromná osoba. V Havane kedysi dávno, keď tam bolo prvé stretnutie Dní družby kubánsko-
československej mládeže. Vyše stovka inak zaslúžilých mládežníkov dostala inštrukcie, že keď pani
veľvyslancová začne podávať kávu, to v diplomatickej reči znamená, že sa treba poberať na odchod.
Máš ho vidieť. Zo 108 mládencov a diev bola stovka Čechov a Moravákov a keďže všetko bolo
zadarmo, káva sa míňala ešte aj o štvrtej nadránom. Pre poriadok treba uviesť, že tretina účastníkov
si to poctivo zaplatila v rámci skúšobného zájazdu CKM /Cestovná kancelária mládeže/.Prečo táto
reminiscencia s nádychom nostalgie ? Okrem toho faux pas s kávou utkvel v pamäti ten nebývalý
prepych rezidencie ambasádora Svobodu. Nežili si veru zle naši diplomati. Tento osobný poznatok sa
už nezopakoval a zrazu naše televízie odvysielali tuším už štvrtý diel seriálu s názvom Lásky v
Istanbule. Kto si to nevšimol, aspoň malá charakteristika. Ide o slovenský generálny konzulát v tomto
najväčšom tureckom meste, kam prichádza nový veľvyslanec. Na dočasný pobyt, lebo rezidenciu v
hlavnom meste Ankare iba zariaďujú. A čo hneď upúta skromného daňového poplatníka ? Mladý
šofér a kultúrny atašé v jednej osobe, inak priateľ ambasádora, hľadá byt pre svojho pána a nemá to
ľahké. Minimum tristo metrov podlahovej plochy, ale nech to stojí čo to stojí. A keďže majiteľka
realitnej kancelárie je turecká Slovenka lebo slovenská Turkyňa, našlo sa pochopenie, len tak
mimochodom, stala sa ďalšou posteľovou trofejou. O náplni práce v oblasti kultúry inak pohľadného
fičúra sa bude hovoriť zrejme v ďalších častiach seriálu.
A už len dve -tri poznámky pred záverečným resumé. Dozvedáme sa, že pán veľvyslanec sa znova
zaľúbil do generálnej konzulky, ktorú pred desiatimi rokmi po zásnubách vymenil za jej sestru. S
napätím sledujeme, či hosťujúca herečka Žilková sa opäť spriatelí s Marošom Kramárom, lebo on ju
alebo ona jeho kedysi dávno nechala a 35 rokov sa nevideli. Veru, chápavý divák to uhádol. Áno,
spriahnu sa, ale určite ani v najbujnejšej fantázii nikomu neprišlo na um, ako sa to vyvŕbi. Predstavme
si stovku hostí na vernisáži, muži vo frakoch a s motýlikmi, dámy vyčinčané až dych vyráža a tu zrazu
niečo nevídané, neslýchané. Umelkyni v dôstojnom veku nepríde nič lepšie do rozumu, aby sa zvítala
so starou láskou, len aby sa vyzliekla a keď už, tak úplne, ale naozaj úplne donaha. A čo skoprnelý
bývalý milenec v podaní herca Kramára ? Môže mu niekto vyčítať, že tiež odhodil všetky zvŕšky ? Tak
toto v Havane nebolo ! Ešte by sa dalo pokračovať, ale občan v súčasnej nepohode sa opýta, tak na
to máme ambasády v zahraničí, a nielen v Turecku, a drahé osadenstvo? Čo vlastne robia ? A medzi
rečou – keď do posledného centa vieme, koľko zarába poslanec Prôčko, ministri a aj premiér Robert
Fico, čo tak sa dozvedieť, koľko a za čo platíme ambasádorov a celú plejádu ľudí okolo. A tie drahé
budovy… A v rámci konsolidácie by nestálo za úvahu systematicky spájať dve tri veľvyslanectvá, veď
technika už dokáže divy, od konferenčných hovorov a videokonferenciu až po umelú inteligenciu ?
No nič, kam sme sa dostali od toho 1. mája? Tanec nad plačom ? Avšak, všetko so všetkým súvisí. Buď
scenáristi a režisér seriálu o diplomatických láskach si všetko vymysleli alebo ide o odraz skutočnosti.

Alebo to rafinovane zabalili v úvodných dieloch do pikantností, aby tým nalákali divákov až do
sledovania poslednej desiatej časti seriálu, kedy sa konečne dozvieme, na čo to všetko je ? Až do
presvedčenia, že my na to máme…

Milan Španír, publicista