Sú medzi nami ľudia – a nie je ich málo – ktorým by ani obed nechutil, keby si presne napoludnie
nezapli televízor a nepokochali sa pohľadom na možno obľúbenú moderátorku Markízy,
prinášajúcu do domácností všetko, čo sa udialo u nás aj na svete v posledných hodinách. Tak aj
v deň, keď kalendár ukazoval 2. máj.
Tak, čože sa to na začiatku mája podľa Markízy poodohrávalo za našimi humnami ? Nuž všeličo. Aj v
takom latinskoamerickom Chile, ktoré je srdcu blízke našim fanúšikom športu, lebo práve tam sme
kedysi slávili veľký úspech v podobe titulu vicemajstrov sveta vo futbale. Pravda, súvisí s tým aj
tienistá stránka, lebo pamätný štadión sa stal vďaka režimu Pinocheta koncentračným táborom. Nie o
tom nám niečo zvestovala spomínaná moderátorka, lebo veď bol ten 1. máj. V najväčšom a hlavnom
meste Santiagu vodné delá usilovne rozháňali demonštrantov, ktorí si chceli uctiť medzinárodný
Sviatok práce. Horúčavy tam teraz nemajú, včera bolo priemerne iba okolo sedem stupňov Celzia a
studená sprcha asi poriadne bolela.
Na inom mieste Latinskej Ameriky, podľa Markízy, bolo veselšie. Kubánci s vášňou sebe vlastnou
slávili odušu a radosť si nedali ničím narušiť, sú šťastní, aj keď čelia ekonomickým problémom. To
citujem redaktora príspevku. Prečo si Markíza všímala najmä vzdialené miesta, nevedno, ale faktom
ostáva, že o prípadných šťastných alebo menej šťastných ľuďoch v New Yorku, Moskve, Pekingu,
Budapešti, Prahe prominentná televízia asi netuší alebo to cudne do niečoho zahalila. Alebo sa to
jednoducho nevmestilo do scenára. Také hlúposti, čo nás po nich. „Pripomíname si špeciálny deň,
akým je Sviatok práce, čo oslavujú pracujúci na celom svete, či sme už spokojní alebo nespokojní so
svojou vládou“, zaznel múdry záverečný komentár k zahraničnému bloku.
Kto logicky čakal, že sa dozvie, či aj naši pracujúci a všetok ľud, ktorý sa historicky ani nie tak dávno
vymanil z totality, je alebo nie je šťastný a napochoduje do ulíc, prerátal sa. Ani zmienka o tom, či to
niekde bolo a keď, aj s párkami a pivom, ako kedysi. Ktovie, keď ani na Markíze to nevedia. Aby nám
to nebolo ľúto, naservírovali ešte trochu erotický šot o modelkách v luxusných modeloch kdesi na
jazere Como. Možno sú šťastné, keď sú v tých modeloch, ale vyzerali skôr zamyslene. Ani ony to
nemajú ľahké. A ešte inštruktáž o kosení, oprave diaľnice a či si rodičia priplatia za tábory pre svoje
dietky.
A potom už len pohladkanie od čoraz viac bradatých Susedov a sľub, že konečne sa dozvieme, kto je
tehotný. Bohovsky dôležité, čo tam po nejakom prvom máji. Však, Markíza ? Aj tak vďaka, aspoň sa
národ dozvedel niečo viac o vašej profesionalite. A o tom, kam patríte, kolegovia naši drahí…

Milan Španír, publicista