Bolo by chybou, keby sa niekto z občanov laxne staval k politickým témam, ktorými nás obklopuje dnešná doba. Týka sa to aj žurnalistickej obce a v Slovenskej asociácii novinárov /SAN/ aj téma novely Ústavy SR minimálne vedie k hlbokému zamysleniu a hľadaniu súvislostí v širšom kontexte.
To je jedna z príležitostí, kedy si ľudia majú triezvo postaviť otázku, kam sa tým smeruje a ako to pozmení alebo naruší každodenný život jednotlivcov, rodín a detí. Ako sa zdá, avizovaný generálny štrajk v réžii šéfa SAS Grohlinga je podobnou záležitosťou, aj keď nepochybne na úrovni zle a nezodpovedne pripravenou kávou.
Politici toho narozprávajú… Verejnosť si zaslúži v napätej atmosfére aj iný pohľad, najlepšie trochu nadľahčený. Veselosť nám chýba, skúsme niečo na ten spôsob. Kým sa teda pozrieme na tému štrajku toho generálneho, čo v ústave síce nemáme, do arzenálu politického súboja však patrí, najprv si ako chuťovku prevetrajme expolitika Bélu Bugára. Preslávil sa okrídleným výrokom O tom potom, a ako sa zdá, chce to nielen zafixovať v masovom vedomí, ale aj speňažiť, možno patentovať. Má talent na bonmoty. Parametre českého exprezidenta Zemana síce nedosahuje, ale občas to stojí zato. Vo veci vedomia más vystupuje pravidelne v televízii vo vlastnej relácii s názvom toho výroku a v nedeľu sme si vypočuli ďalšiu hlášku, ktorá má šancu zľudovieť. Na otázku redaktora, či výsledok hlasovania o novele ústavy je premiérovo víťazstvo, bez váhania kladne odpovedal, a teraz to presne zacitujem, že „Fico si mydlí ruky“. Nie je tajomstvom, že Bugárovi je bližší maďarský jazyk a to, čo chcel vyjadriť, by po maďarsky možno znelo „dorzsolni a tengerét“, čo by málokto rozumel, po anglicky to je „chafe hands“, čo ešte menej a tak si vybral trochu pozmenený výklad pojmu „mädliť si dlane“. Nič v zlom, koľko Slovákov vie, že v slovníku sa nachádzajú ďalšie synonymá, ako napr. žmoliť, húžvať, pritískať, ale vo vzťahu k spokojnosti s výsledkom, predsa to je len to mädlenie dlaní.
Nuž dobre. Nie každý si všimol malý slovný úlet, ale určite drvivá väčšina divákov veľmi spozornela pri rozohnení sa predsedu SAS. Dôvod na generálny štrajk ? Že by pokrčené plechy na aute šéfa SIS? Ale trochu vážnejšie. To by znamenalo, že sa zopakuje to, čo bolo v novembrových dňoch v roku 1989 ? Ešte predtým sa podobná udalosť v Československu stala takmer presne pred pol storočím. Takže, nie je to každý deň. Z toho vyplýva, že menej je tých ľudí, ktorí ako dospelí takúto udalosť zažili na vlastnej koži. Tí, ktorí sa narodili v novembri v roku 1989 alebo neskôr, boli iba v perinkách. A na prvú polovicu minulého storočia sa tiež málokto pamätá.
Ide totiž o iné. Pomerne rýchlo kvasený politik Grohling zrejme rýchle pochopil, že nie každý chápe, čo je v hre. Podľa definície generálny štrajk je štrajk, ktorý zasahuje všetky odvetvia alebo ich rozhodujúcu väčšinu. Okrem iného ide o obrovskú národohospodársku stratu v miliardách. Pokiaľ však najmä dnešný mladý človek si na internete vyhľadá dobové informácie o tomto zatiaľ poslednom generálneho počinu, môže upadnúť do rozpakov. Rozosmiati ľudia z ktoréhosi JRD v okolí Bardejova /pre neznalých Jednotné roľnícke družstvo/niesli veľký transparent s nápisom, že v Jednote je sila. Takže, aj o to išlo. Lepšie sa poučiť od tribúna veľkej novembrovej revolúcie v roku 1989, vtedy aj známeho herca Milana Kňažka. Napísal výzvu na generálny štrajk, pamätníci vedia, že to prečítal aj v televízii a na masovom zhromaždení. Pozoruhodné je, že podľa obsahu akoby sa obával, čo by to prinieslo pre život občanov a národné hospodárstvo. Aby sa revolucionár neurazil, už len citáty z dokumentu Nežná 89, P. Gerža, Archív RTVS, 2009 : „Vy, ktorí nemôžete zastaviť prevádzky, pretože by vznikli veľké nenapraviteľné škody pre nás všetkých, neštrajkujte !“.
Ďalej Kňažko oslovoval konkrétne profesie : “ Predavačky, vašim generálnym štrajkom môže byť úsmev, akým obslúžite v pondelok zákazníkov, lekári a sestričky, v ten deň by ľudia mali odchádzať spokojnejší ako inokedy, pekári, vašim štrajkom nech je trikolóra a chlieb voňavejší ako inokedy, príslušníci VB /dnes policajti, pozn. autora/, vašim generálnym štrajkom nech sú schované obušky“, atď. Ostatní by podľa herca mali „zvoniť, trúbiť, húkať, vyvesovať zástavky“. Osobitne sa prihovoril novinárom a filmárom – ich generálnym štrajkom „nech je hovoriť pravdu“. Najmä toto posledné nevyzerá smiešne, lebo pravdu naozaj treba hovoriť, takpovediac furt…
Ako toto všetko aplikovať na dnešné časy, aj s poučeniami, ktoré z toho vyplynuli ? Dúfajme, že vyvolávači zlých duchov a ďalší to vedia. Mali by si všimnúť aj jednu múdru vetu na vtedajšom plagáte : „Na prst vedenia sa neobzeraj, maj svoj hlas, svoj názor“.
MILAN ŠPANÍR, publicista