Na úvod dve poznámky.  Ponúkam príspevok na našu webstránku Slovenskej asociácie novinárov /SAN/ po dlhšom vynútenom odmlčaní. Zdraviu veru  neprikážeš… A tá druhá – podstatná časť tohto  textu  je utvorená s pomocou umelej inteligencie /ďalej len AI/.  Text AL som náležite upravil a doplnil vlastnými myšlienkami. Keby som toto neuviedol, cítil by som to ako plagiátorstvo. A práve o to mi v ďalšom ide. A to na Mederi? Predtým Slovenský Meder, dnes Palárikovo. Áno, dostalo sa to ako víchrica aj do  dedín. Až tak veľmi, že ľudia sa v tom prestávajú orientovať.  Niekto nevie narátať do päť, ale píše ako docent. Chmelár šuviks… Vo vysokej politike bežná vec.

Zaujímavé je, že AI vytvára trochu paradoxnú situáciu: text môže byť nový, ale človek, ktorý ho publikuje, nemusí byť jeho skutočným tvorcom. A podľa môjho názoru  by mali vzniknúť pravidlá približne v tomto duchu. Ak človek publikuje pod svojím menom text, ktorého podstatnú časť vytvorila umelá inteligencia, mal by byť povinný túto skutočnosť jasne dať najavo.  Nemuseloby ísť o žiadne ponižujúce „toto som nenapísal ja“. Ešte dôležitejšie však je, že AI nesmie byť alibi na osobné útoky. Ak niekto otvorene  použije AI na vytvorenie obsiahleho textu a potom ho podpíše vlastným menom, pričom doň vloží urážku konkrétneho človeka — v jednom konkrétnom dedinskom  prípade, v predvolebnom boji o nového starostu a poslancov,   označenie autora dokonca športového textu za „kreatúru“ — zodpovednosť za publikovaný obsah by mal niesť človek, ktorý ho zverejnil, nie umelá inteligencia. Toto si treba vždy uvedomiť. A tu vidím ešte jeden veľmi zaujímavý právny problém: kto je vlastne autorom textu, ktorý vznikne dialógom človeka a AI? Nie je to jednoduché „AI napísala text“. Človek môže určiť tému, argumentáciu, klásť otázky, vyberať formulácie, opravovať, dopĺňať a výsledok redigovať. Vtedy je hranica medzi „textom AI“ a „ľudským autorským dielom vytvoreným s pomocou AI“ veľmi interesantná. Takže, je tu  základná  téza, že  pravidlá, ak vôbec existujú,  dnes zaostávajú za realitou. A dovolím si jednu trochu paradoxnú vetu. AI môže pomôcť človeku písať, ale nemala by človeku pomôcť ukradnúť autorstvo ani zodpovednosť. Ona to určite nechce.Zneužíva to niekto iný.Ono vôbec využívanie cudzieho textu za vlastný /príkladov aj tam „hore“ je habadej/ aj v časoch, keď o AI sa ešte nevedelo, vieme, o čo ide, ako vznikali „intelektuáli, ako sa nehanbili za plagiátorstvo, dokonca to bezočivo priznávali…

To je určite jedna z veľkých otázok autorského práva, médií a novinárskej etiky najbližších rokov. Aj legislatívy. Dokonca aj trestného práva. Vidím najmä tieto tézy: AI už nie je vzdialená technická novinka. Dostala sa do každodenného života — aj do našich blogov, polemík a dedinských sporov. Pomoc AI nie je hanbou. Rovnako ako nie je hanbou poradiť sa s kolegom, právnikom, redaktorom či odborníkom. Dôležité je, čo s pomocou človek urobí. Problém vzniká v okamihu, keď človek cudziu intelektuálnu prácu alebo AI-generovaný text vydáva za svoju vlastnú. Ešte vážnejší problém nastáva, ak sa AI použije ako nástroj osobného útoku. Človek si nechá vytvoriť sofistikovaný text, podpíše ho a potom sa tvári, že za jeho obsah nenesie zodpovednosť. Umelá inteligencia však nenesie morálnu ani právnu zodpovednosť za človeka. Ten, kto text publikuje pod svojím menom, musí byť pripravený zaň aj stáť. Transparentnosť by preto mala byť pravidlom. Nie je potrebné priznávať každý jednotlivý zásah AI, ale pri podstatnom využití by mal čitateľ vedieť, že text vznikol s jej pomocou. A napokon veľmi dôležitá otázka: Čo je ešte pomocou AI a čo už je prenesením autorstva na AI? Práve tu budú musieť vzniknúť nové pravidlá autorského práva i novinárskej etiky.

A na záver by som to možno otočil trochu provokatívne. Ak som v článku otvorene uviedol, že pri jeho formulovaní som sa poradili s umelou inteligenciou, tým som dal  praktický a zrozumiteľný príklad toho, o čom sa píše.  AI ako spolupracovník a konzultant, nedajbože nie ako tajný autor, ktorého človek zatají. Stojí toto všetko za zamyslenie ? Môže to byť námetom na najbližšií seminár SAN ?

MILAN ŠPANÍR, publicista