Pokiaľ ide o známy dátum z augusta roku 1968, asi niet u nás občana, ktorý by niečo nevedel o udalostiach, ktoré sa spájajú s príchodom vojsk Varšavskej zmluvy do vtedajšieho Československa.
Pred pár dňami pri výročí sa o tom porozprávalo a popísalo viac ako dosť. Dalo sa očakávať, že v našich médiách sa objaví aj spomienka na iný dôležitý 21. august. Uplynulo totiž presne 35 rokov odvtedy, čo v ten deň udalosti v Moskve a na Kaukaze v roku 1991 otriasli svetom. Prešlo sa to bez povšimnutia. Teda u nás. Ostaňme však pri našom dátume. V susednom Česku sa ľudia pri 58.výročí 21. augusta aj trošku pozabávali, keď ich prezident rečnil a vehementne odsudzoval vstup vojsk. Lenže novinári zároveň vytiahli jeho opačné postoje o období, keď ešte nebol hlavou štátu, ale neskôr rozviedčíkom a predsedom straníckej organizácie. A „správne“ mu to celé vysvetlil otec – komunista. Nič v zlom, veď človek sa mení a názory nemení iba hlupák, však áno ?
V každom prípade, ak sa načrie do histórie, bolo by chybou sa nepoučiť z istého puču spred 35 rokov, najmä keď išlo o jadrovú veľmoc v bipolárnom svete. Stojí za to správne zaradiť súvislosti, ak sa vynárajú isté analógie. Ten iný 21. august ako veľmi významný dátum je zakotvený v dejinách a dokonca „slávi“ presne tých spomínaných 35 rokov. Aby som nenapínal tých, ktorí si to nevšimli alebo ešte neboli na svete, išlo o začiatok udalosti, keď Gorbačova označili za chorého a neschopného vládnuť. Na jej konci bolo dokonca aj handrkovanie o tom, čo atómovým kufríkom, ktorým bolo možné spustiť jadrovú apokalypsu. Vtedajší prezident a šéf komunistickej strany Gorbačov sa stal väzňom v rekreačnom zariadení Foros na Kryme. Vypli mu telefóny, ozbrojené stráže nevpustili nikoho dnu a ani von. Išlo o život. Pučisti ho vyhlásili za chorého. Manželka Raisa dostala infarkt. Napokon predsa len priletel do Moskvy a chvíľku vládol, ale na „koni“ už bol Jelcin a stal sa prezidentom. A vraj často rozjarený Boris sa akosi nemal k tomu, aby ten kufrík si prevzal od Gorbačova. Nemal čas… Naveľa poslal pre tú tajomnú vec nejakých ľudí… Toho 21. augusta 1991 sa konalo vo veľkej sále Kremľa vyhlásenie pre ľud a novinárov. Sedmička nových vládcov, ktorí sa označili za mimoriadny výbor na čele s viceprezidentom Janajevom, zdôvodňovali, čo sa deje. Lenže, domáce novinárske koťuhy podporované zahraničnými kolegami neodbočovali od témy. Hneď prvá otázka smerovala na nového vodcu Janajeva a jeho zdravie… A čo bolo pozoruhodné ? Tento človek, ktorý po puči dostal sedem rokov /obišiel lepšie, lebo dvaja z pučistov spáchali samovraždu/, na otázku, čo konkrétne sa urobí, aby sa ľuďom žilo lepšie, spustil dlhšiu prednášku o záchrane obilia.
Hádam stačí táto exkurzia do dejín vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Sledujúc to augustové podujatie na internete sa neodbytne tlačí na jazyk zaujímavá analógia, vlastne dve. Krátko pred revolučnými novembrovými udalosťami 1989 u nás, keď ľudia na schôdzach už boli smelší, sa konal v istej redakcii v Bratislave protest zamestnancov. Šéfom bol stále človek, ktorý vlastne pomaly ani nevedel, ako sa správne píše ryba. A on to na schôdzi vzal pevne do rúk. Presne jednu hodinu a štyridsať minút rozprával o mimoriadnom význame živočíšnej výroby. Slovom, zavatoval to a forsíroval dymovú clonu. Osvedčená metóda, ktorá nachádza nasledovníkov, aj medzi žurnalistami. Možno to niečo pripomenie istej novinárskej kolegyni, ktorá pred niekoľkými dňami na úrade vlády sa hneď na úvod rozrečnila o síce dôležitej téme týkajúcej sa vážne chorého občana, ale takmer nepustila k slovu predsedu vlády, ktorý vyzýval na reakcie k celospoločenskej korupčnej afére s miliónmi. Či urobila žurnalistka chybu, keď zjavne jej nechutili tie momky alebo premiér, keď tlačovku ukončil, lebo akosi nemal šancu dostať sa téme, je to na diskusiu.
A už len na záver – ani v tej Moskve, ani v bratislavskej redakcii sa to neskončilo dobre, napriek lišiackemu postupu. A tá TB na úrade vlády ? Stavovská úcta k možno staršej pani kolegyni nedovoľuje pokračovať. A predsa ešte jedna poznámka – u nás to našťastie ešte nie je na hrane. Toho 21. augusta v bývalom ZSSR sa to tam kdesi potácalo. Celý svet tŕpol. Jeden z Gorbačovových poradcov na margo tých udalostí neskôr povedal : „Revolver bol nabitý a odistený. Stačilo len stlačiť spúšť“. U nás sa tá spúšť stlačila a mohutná deviatka takmer dokončila fatálny záver. Vtedy v ZSSR mohla nasledovať občianska vojna, u nás „iba“ zmena vlády ?
V každom prípade nebolo na škodu vrátiť sa na webstránke našej Slovenskej asociácie novinárov /SAN/ k tomu istému dátumu v iných obdobiach. A porozmýšľať o súvislostiach a poučeniach.
MILAN ŠPANÍR, publicista