Naliehavo sa vynára otázka, v istom kontexte, koľko je nás Slovákov a príslušníkov iných národností ? Vyše päť miliónov ? Z toho dospelých aspoň štyri milióny ? Teda tých, ktorí môžu voliť ?
Nehrajme sa ďalej s matematikou, hoci s podobnými úvahami by sme sa mohli potýkať aj na niektorej schôdzi Slovenskej asociácie novinárov /SAN/. Máme na to aj iných odborníkov. V politike. Radšej sa opýtajme, koľko je u nás hlupákov. Presne to vie jeden z popredných politikov. Netreba dlho hádať, každý vie, kto to má takto zrátané. Nuž, pravdaže, nie je to len nejaký Igor, je ich už oveľa viac.
Takže, priznávam, že podľa týchto géniov a roztatárených dám v parlamente som zrejme hlupák. Nevolil som rovnako ako Matovič alebo osady. A podľa politického manifestu autora, ktorý asi hlupákom nebude, ja áno, lebo sa nepremávam ako on s tričkom s veľkým nápisom Pelle zákerný sluha mafie. Chýba tam síce čiarka, ale obsah nápisu prezrádza velikána ducha. Nie hlupáka.
Podľa neho a jeho dávnejšieho statusu na internete, tí ostatní, ktorých je vraj rovný milión, z tých, ktorí volili koalíciu, sú stratení. Niet im pomoci. Pomoci by sa vraj mali dočkať tí, ktorých je pol milióna – a o nich treba zabojovať. „Nad týmito ľuďmi, prosím, nelámme palicu a najmä nehádžme ich do jedného vreca s hlupákmi“. A ďalej, vo voľbách sa ich síce mafiánskej zberbe podarilo oklamať a podviesť /pozor, nie v rómskych osadách, pozn. autora/, ale oni majú v rukách skutočnú moc poraziť mafiu, nie my, čo sme mafiu prekukli už dávno“. Famózne myšlienky, všakáno…
Hádam stačí toto okienko múdrosti. Jeden z čitateľov, ktorý dočítal Matovičov status do konca, napísal, že „nenávisť, žlč rodí len nenávisť a žlč“. Iný vyjadril obavu z občianskej vojny. Nuž, iba toto nám už chýba. Nejak sa to psuje. V rodnom Palárikove sto rokov vyteká artézska voda z 300-metrovej hĺbky, a od istého času je údajne nepitná. Pre tých milión hlupákov, podľa pozoruhodnej klasifikácie trnavského velikána, je to šumi-fuk, ale pre procesie stoviek dedinčanov, doslova šok. Už majú náhradu – čistú pramenitú vodu z reťazca len za skromných 0,30 až 70 centov. Možno len o to ide.
Ale k veci. Voľakedy zlatoústym, ktorí si hovorili, čo sa im zachcelo, vyrezávali jazyky. Pred stovkami a tisíckami rokov naši predkovia vedeli, čo dokážu spoluobčania s podrezanými jazykmi. Nepoučili sme sa a stále načúvame novým Hitlerom a podobným kazateľom. Aj v parlamente. Po voľbách sa vynorila celá kopa rečníkov a aj rečníčiek, čo melú a melú. Z úst im vychádzajú, podľa istého múdreho politológa s prepáčením, hovadiny. Ja dodávam, že moderátori, s malými výnimkami, si pri počúvaní blažene hladkajú bruchá. A davy na námestiach ? Spomeňme si, keď sme už prehrali tie voľby, aspoň pošlime Fica do basy. Už len nejakú rýmovačku vymyslieť, aby sa to ľahko zapamätalo.
A stačilo by málo. Trochu námahy a pohnúť zdravým rozumom. Keď niečo povieš, dokáž to. A ak to nevieš, choď kdesi… slušne, do kelu. Alebo aspoň von z parlamentnej sály.
Takže, celkom vážne. Budeme národom hlupákov, ak sa istí dobrodruhovia znova dostanú na politické výslnie ? Ešte aj kandidovať za prezidenta by mohli. Síce ten hlúpy milión by ho nevolil, pol milióna ešte je podľa neho na vážkach a tých na druhej strane je dosť na to, aby dobyli palác, aj bez tvrdohlavej princezný, ktorá akosi nechce.
Tak je ten náš národ hlúpy alebo nie ? Tak znie hamletovská otázka…
MILAN ŠPANÍR, publicista