Jednou z mála zachovaných metód priamej demokracie je inštitút referenda. Je to hlasovanie, ktorým voliči celého štátu alebo niektorej jeho časti rozhodnú o prijatí alebo odmietnutí zákona, predpisu alebo programu, čo bolo predložené na posúdenie obyvateľstvu. Znie to zrozumiteľne a jednoducho. Ibaže, ani zďaleka to nie je tak. Dôležitá je podmienka, aby témami referenda vyhláseného prezidentom neboli základné ľudské práva a slobody, dane, odvody, štátny rozpočet. Koľko platných hlasovaní malo napr. Švajčiarsko a koľko naše Slovensko v posledných troch desiatkach rokov? Tí prví desiatky alebo aj stovky, my až jedno. A čaká nás ďalšie. Keby sme porovnávali aspekt politikárčenia u nich a u nás, opäť by sme prehrali, tentoraz asi na nulu.
Neviem ako inde, ale na moju adresu už dorazila obálka s oznámením o mieste a čase referenda. Ak sa občan intenzívne nevenuje politike, čo je určite väčšina, môže byť zaskočený. Na tom oznámení sa nepíše, o čom bude to ľudové hlasovanie. A bude čo nevidieť, už na budúci mesiac. Odohrá sa to počas štvrtého júlového dňa. V nejakej dedine si ľudia po prečítaní úradného oznámenia možno spontánne pomyslia, že konečne. Žeby sa malo hlasovať o vývoze tuhého komunálneho odpadu a stále vyšších cenách ? Alebo o znížení povolenej rýchlosti najmä motorkárov ?
Samozrejme, ide o iné. Keby stávkové kancelárie usporiadali tipovanie, či k urnám príde viac alebo menej občanov ako treba, aby to platilo s touto základnou podmienkou, netreba si hlavu lámať. A pokiaľ ide o výsledok, v závislosti od dvoch otázok pre občanov, totiž či nám treba inštitúciu s názvom NAKA, možno si niekto myslí, že kvôli tomu národ nevie spať. A premiérova renta, teda druhá téma, ktorá má nalákať ľudí prísť k urnám a hlasovať? Tréner reprezentácie, ktorá slávne v poslednej sekunde položila na lopatky nešťastných chudákov z Malty, má „rentu“ 40 tisíc. Eur. Po prerátaní na koruny vyše milióna mesačne? A premiér si nezaslúži ani štvrtinu z tejto zjavne neprimeranej sumy? Keby sa hlasovalo o trénerskej „skromnej“ odmene, ako by sa možno skončilo to referendum ? Možno oveľa úspešnejšie ako o premiérskej rente. Ak by sa už na začiatku nezastavilo, že to je zakázané ovocie a patrí medzi tabuizované témy v rovnakom rangu ako dane, odvody, štátny rozpočet…
No nič. Celkom vážne. Demokratická referendová kampaň sa určite rozbehne. Do úzadia pôjdu mnohé aktuálne a pálčivé spoločenské otázky. Koľko bude stáť celé to všeľudové podujatie ? Ťažké milióny. Niekto sa na to teší, lebo z cudzieho krv netečie, ide „len“ o štátne peniaze a bohu vďaka za každý politický bodík. Keby sa to náhodou skončilo fiaskom a k urnám by prišiel iba zlomok národa, nestálo by za úvahu zohľadniť to politickým stranám a ich predstaviteľom ? Morálne, ak nie finančne ? Asi to je odvážna myšlienka. Ktovie, ako to je v tom Švajčiarsku…
MILAN ŠPANÍR, publicista